Balkánsky okruh po nádhernej prírode a krásnych cestách. Prekrásny Durmitor, kolosálny kaňon rieky Tara, Kotorská Boka, pláže v Albánsku, bosniansky vodopád Kravica. Pre mňa dokonalá, cenovo prístupná dovolenka v teple a v prírode a s milými pohostinnými ľuďmi – jednoducho Balkán.
09.07.2017
Balkán je moja srdcová záležitosť. Podobné tripy sme absolvovali už viac krát, preto som naplánoval len tie čerešničky na tortičke.
Zraz obligátne na Rusoveckej pumpe OMV. Prišiel sa s nami rozlúčiť Ivanko, tento krát nemohol ísť zo zdravotných dôvodov s nami. Na hraniciach sme si kúpili 10-dňové diaľničné známky na Maďarskú „nudu“. Prvá zastávka pár kilometrov pred Budapešťou. Cez Moháč, kde sa musí asi na 80 kilometrov zísť z diaľnice a pri chorvátskom Osijeku, potom zas na diaľnicu, ktorá nás previedla krížom cez severný pásik Chorvátska. Jedli sme na obed v reštaurácií v Bosne s názvom Kotromaničevo Etno selo. Varili domácky – čerstvé jedlá. Mali sme jahňacie so zemiakmi pod slnečníkom na drevenej lavici pri potoku a samozrejme nealko pivo.
Jediná diaľnica v Bosne a Hercegovine končí kúsok od Sarajeva pred mestom Visoko v Obci Zenica, kde bolo hneď pri ceste ubytovanie s názvom San Maríno. Motorky nám zamkli za mrežu. Sedeli sme nejaký čas v reštaurácií a neskôr na balkóne. Mám poznačené, že nenávidím Miloša. Asi šlivovic ;o)
660 km
10.07.2017 Durmitor, Plužine
Ráno nás čakalo pekné počasie. Kúsok bolo Visoko a pyramídy, ktoré sú najväčšie na svete. Nechať si to ujsť by bol hriech. Pre mňa boli ale pyramídy poriadne sklamanie. Pyramídy vidí človek s poriadnou dávkou predstavivosti z 2 km vzdialenosti. Lenka s Jakubom popozerali informačné tabule a zistili, že na poznanie tohoto fenoménu je nutný aspoň jeden deň. Preto po kávičke, ktorá je v Bosne excelentná, nás čakala diaľnica do Sarajeva. Predtým zastávka na pumpe. Bolo tam ale turecké wc, tak Maroš navštívil obchodné centrum oproti. Zo Sarajeva v povodí rieky Bistrica, ktoré je skvostné a skladá sa zo štvrtí, ktoré vás prevedú osmanskou ríšou, komunizmom, ale aj Rakúsko-Uhorskou monarchiou. Našim ďalším cieľom bolo mesto Foča na hraniciach s Čiernou horou.
Plivsko jezero
Do dediny HUM vedie veľmi úzka cesta a miestami je absolútne bez asfaltu a lemujú ju skaly a z druhej strany rieka Piva. Kúsok za sútokom riek Tara a Pliva, kde vzniká rieka Drina je drevený most, ktorý tvorí hranicu. Hraničný prechod na Bosnianskej strane sa volá HUM a na Čiernohorskej strane Štepanovo poljie. Je to už časť Bosny a Hercegoviny, ktorá sa volá Republika Srbska a za mostom je opustený hraničný prechod. Ten nový postavený z EU fondov je tesne za mostom. Dá sa tu raftovať, ubytovať a je tu viacero reštaurácií s krásnymi výhľadmi. Terasa nad riekou bola ideálne miesto pre dnešný obed. Popri priehrade Plužine, človek nevie len tak prejsť, zastávky na fotenie a kochanie sú pochopiteľná nutnosť. Tu je už cesta široká s úžasnými tunelmi a skvostnými scenériami. Dnešný cieľ bol Žabljak.
Pri priehrade je nenápadná križovatka pred mostom, kde treba zatočiť na cestu P14, ktorá vedie cez Durmitor. Hneď za križovatkou sa dostaneš cez spleť tunelov a serpentín do iného sveta. Na začiatku nás privítal kostol a malá krčmička pre motorkárov. Boli tu vystavené staré zhrdzavené československé motorky.
Durmitor
Durmitor je pohorie na severe Čiernej Hory pri hraniciach s Bosnou a Hercegovinou. Je súčasťou Dinárských hôr. Najvyšším vrcholom Durmitoru je Bobotov kuk (2 523 m). Krajina je pustá, rastie tu prevažne tráva, borovica horská a rôzne druhy machov. Celá oblasť je tvorená vápencom rovnako ako celé jadranské pobrežie Chorvátska a Bosny. Je tu množstvo plies, na vápencových skalách je perfektne vidieť ako sa vrásnili. Na každom kroku sú lavičky, kde sa dá pookriať. Prikaždom plese je tabuľka s jeho názvom a pri nej lavička.
Miloš bol trocha nervózny so zákrut. Cesta je to užšia a nie vždy je kvôli skalám vidieť za zákrutu. Keďže sa tu chovajú ovce, sú tu po nich šmykľavé stopy a v zákrute sa môže objaviť traktor s prívesom plným sena. Tesne pod Bobotovým bukom sa dá zastať a cesta potom vedie smerom dolu do Žabljaku.
Žabljak je lyžiarské stredisko. Na konci mesta sme našli ubytovanie v rozkošnom penzióne Javorovača tesne pri lyžiarskej trati. Izby boli podkrovné útulne a čisté. Spravili nám večeru a mali dobre pivko.
255 km
11.07.2016 Durdevica, Škodarské jazero, Ulcinj
Ranné čakanie na Maroša a Kuba sme s Lenkou využili na prechádzku na blízky kopec, odkiaľ bol výhľad na Žabljak a okolitú prírodu. Dych-berúce miesto. Nakoniec som bol rád, za to čakanie ;o) Odbehol som si kúsok za dedinu a pofotil okolie.
Djurdevica
Zo Žabljaku sme sa vybrali smerom na obec Ďjurdevica. Typicky široká cesta R5 nás doviedla k druhému najväčšiemu kaňonu na svete. Kaňon Tary je obrovský. V Ďurdjevici ho križuje klenbový betónový most. Sú tu aj laná cez kaňon, po tkorých sa môžeš spustiť na druhú stranu. Raz to možno dám ;o)
Pozdĺž kaňonu za Kolasinom sme zatočili na cestu E80 a pokračovali do hlavného mesta Podgorica. Toto údolie je veľmi zaujímavé. Neviem či som niekde videl toľko obrovských skalných masívov, previsov a v nich toľko tunelov. Oplatí sa tu zastať na odpočívadlách a nazrieť do hĺbky kaňonu.
Škodarské jazero
Obed sme mali v tradičnej reštaurácií pred odbočkou na Godjine pri jazere Škodar za Podgoricou v meste Vinpazar. Ďalej po ceste tretej triedy ponad Škodarským jazerom. Cesta je úzka, bez premávky. Jazero je z časti pokryté leknami a zhora je vidieť do Albánska. Miloš ma už začal nenávidieť za túto porciu serpentín. Ja som bol naopak vo vytržení.
Jazero bolo ako olej – voda ako zrkadlo. Prvý krát som videl pestovať tabak. Trocha som si utrhol a sušil na motorke;) Chalani nám ušli, ale počkali nás dole v meste Vladimír, odkiaľ to bol už len kúsok k vytúženému moru. Mesto Ulcinj je postavené na skalnatom útese, pod ktorým sú pláže. Na malej pláži pod hradom, kde hlasno hrala hudba ma všetci počkali v plážovom bare a ja som sa pokúšal nájsť nejaké ubytovanie, ale nič schopné som nenašiel. Vybrali sme sa preto do centra. Pozdĺž pláže bolo veľa ľudí, ale za ženskou plážou (moslimská pláž vyhradená pre ženy) je hotel Albatros, kde sme sa na dve noci ubytovali. Večer taxi do mesta, ktoré boloplné ľudí,plne reštaurácie, zábava, pivko, presne ako sa patrí po celom dni na motorke..
Highlight: pipigril polievaný pivom
222km
12.07.2016
Kúpanie na súkromnej pláži a večera v centre.
0km
13.07.2016 Albánsko
Chalani nás prehovorili na Albánsko, mierne som protestoval, ale nakoniec pristal na jednu noc. Takéto nakuknutie by nemal byť problém. Naše motorky vrčali zase cez mesto Vladimír a na hranice do Albánska. Hraničný prechod sa nám podarilo absolvovať cez cyklistickú rampu bez čakania. V týchto krajinách majú pochopenie pre motorkárov a nenechajú ťa uvariť na slnku. Ale hneď za hranicami nás uvítala delegácia počernejších žien, ktoré v húfe blokovali cestu. Vytočil som boxera, tak, že sa predné kolo odlepilo od zeme až delegácia odskakovala. Welcome in Albania. Dnešný cieľ bola vlastne vedľajšia dedina, ale museli sme to celé obísť, pretože v delte rieky nieje most do Albánska.
Albánsko
Pred Škodarom je odbočka doprava do mesta Velipoljie, ale chalani ju ignorovali. Takže vzájomná naháňačka po ceste smerom na Durres, bolo tu veľa policajtov na každom kroku, ale motorkárov si nevšímali. Nakoniec sa to podarilo. Po návrate do Škodaru už na nás čakala cesta SH27 smerom na Velipolje.
Nájsť ubytovanie nám chvíľu trvalo, keďže tu bolo plno, ale nakoniec sa nám podarilo nájsť hotel Fantazia na pláži. No hotel, bol to skôr penzión. Jedlo nič moc, izby bieda. Od fantazie to malo ďaleko. Keďže v cene bola polpenzia obed bol vyriešený na „hoteli“, čas bol dobry a pretom sme šli k moru si zaplávať a poopaľovať sa. Večer prechádzka po promenáde. Bola ale vypadnutá elektrina, tak bol malý problém si dať kávu. Jedlo ale nebol problém, mali sme jedlá z grilu.
Večer bola živá hudba na terase pri promenáde, s majiteľom sme spievali a pili pivo zo žirafy priamo na stole. Bolo aj :“pár přátel„.
66km
Highlight: Miešanie drinku na pláži. Nechápavý čašník, ani obrázok z mobilu mu nepomohol. Pivo zo žirafy.
14.7.2017 Lovčen, Njeguši, Kotor
Ráno cesta späť do civilizácie. Pri ceste bolo plno pastierov a cigánske osady. Na hraniciach nás zase čakala delegácia – zase rev boxera ;o) Jedna cigánka mi ukázala všetko pod sukňou, neprajem nikomu. Za obcou Lamiga sme nešli doľava, ale pokračovali po ceste tretej triedy na Pečurice. Cesta je tu užšia, ale ponúka parádne výhľady. V konobe pri ceste bolo ideálne miesto na kávu, mala kaskádovitú terasu smerom k moru a vyhľaď na Dobrú vodu a more v pozadí.
Sveti Stefan
Jadranská magistrála nás doviedla k mestu Sveti Štefan. Naobedovali sme sa na pláži a jeden slovák nám vysvetlil, že ostrov je vlastne americký hotel a recepcia je priamo pred násypom, ktorý naň vedie. Na ľavej strane je pláž, kde stojí set dvoch leháok a slnečníka 20€ a na druhej strane sú redšie s výhľadom na Budvu a drahé jachty, kde už set na deň stojí 50€.
Chalani mali už plné zuby serpentín a chceli ísť k moru do Kotoru. Preto zvolili cestu cez tunel priamo do Kotoru. Ja som ale chcel vidieť národný park Lovčen. Do Budvy cez Petrovac sme prišli spolu. Chalani to strelili priamo do Kotoru.
My s Lenkou sme vybehli serpentínami smerom na Cetinje. Pri ceste bol podmytý dom, celý bol naklonený asi o 30 stupňov. Cetinje je pútnické miesto, tu som natankoval a pokračovali sme okolo Lovčenu po neskutočných cestách, ktoré nás doviedli k odbočke do národného parku, kde sa platí za vstup 4€ a zase sme po úzkych cestách pokračovali smerom na vrch. V jednom momente nám skoro oči vypadli z jamôk. Celý Kotorský záliv tu človek vidí ako na dlani. Jedna zastávka za druhou, doslova na každom rohu. Cesta končí na vrchu Jezerského vrchu pri mauzóleu.
Lovčen
Lovćen je rozlohou malé, ale významné pohorie miestnymi prezývané Čiernohorský Olymp. Najvyšším vrchom je Štirovnik (1 749 m), ktorý je pre prítomnosť vojska pre turistov uzavretý.
Z mauzolea vidieť na jadranské more, celý Kotorský záliv a vrch Štirovník je hneď vedľa, je na ňom americká základňa. Na vrcholu Jezerski vrh, ktorý je najvyššie turisticky dostupné miesto v pohoria, sa nachádza mauzóleum vladára Petara II. Petrovića Njegoša. Je tu jeho veliká socha z čierneho mramoru a hrobka. Tesne pod vrcholkom hory Jezerski vrh je parkovisko, z ktorého vedie tunel pre peší výstup naprieč horou až na jej vrchol. Vo výške 1620 metrov sa nachádza najznámejšie jazero pohoria – Lovčensko jezero.
Nieguši a Kotor
Z Lovčenu sme si odkrútili 26 zákrut na známej ceste P1 Njeguši. Je to parádička pre serpentínofilov ako som ja. Chaloši nás už čakali v penzióne s výhľadom na more. Zaplávali sme si a najedli sa priamo na pláži. Večer sme sa pošpacírovali po starobilom centre mesta. Uzunké uličky vydláždené a obložené kameňom na pozadí obrovský masív a pevnosť. Mne osobne sa páči oveľa viac ako Dubrovník, alebo hociktoré iné prímorské jadranské mesto. Objavili sme tu okienko, kde predávali pizzu. Dávajú do nej ich domáci syr a je neskutočná. Miloš zblajzol jednu celú, ani neviem kedy.
188 km
Highlights: ovci sveter Miloško
15.07.2017 Jadranska magistrála a Kravica
Miloš zistil, že v Kotorskom zálive je zaujímavý ostrov. Ostrov Gospa od Škrpjela – umelo vytvorený ostrov Panny Marie v skalách. Ostrov leží v Kotorskom zálive neďaleko Perastu. Bol vybudovaný v 15. storočí prevážne námorníkmi, ktorí sem po svojom šťastnom návrate z plavby vhadzovali kamene ako vďaku za ochranu Panne Marii. Roku 1630 na ostrove vyrástol krásny barokový kostol so svetlo modrou kopulou, ktorá je už z diaľky viditeľná. V susedstve Gospa od Škrpjela sa nachádza menší prírodný ostrovček Sveti Djordje (ostrov sv. Juraj) s benediktinským kláštorom z 12. storočia.
Ostrov Gospa od Škrpjela
Po radách a odporúčaniach od domácich a v snahe sa vyhnúť autobusom plných ľudí, bol odchod stanovený na 8.oo. Realita však bola iná… Dorazili sme o 9.00. Chlapík na parkovisku všetko organizoval a o chvíľu sme boli na ostrove. V kostole sú celé steny obložené zlatými plaketkami od námorníkov. Zvyk vhadzovania kameňov pokračuje každý rok sa tu tak deje 19.7. Bolo to tesne :o)
Z Perastu cesta viedla okolo časti Kotorského zálivu okolo kompy Jošice, na sever po magistrále smerom na Neum. Tento deň bol v znamení prechádzania hraníc. V Chorvátsku malá zastávka nad Dubrovníkom, pár fotiek a ďalej na sever. Dubrovník nám musel stačiť akoobjektprefotografie len zhora z parkoviska, ktoré je na magistrále nad mestom. Za Dubrovníkom vás zastavia naďaľších hraniciach do Bosny do mesta Neum a zase späť do Chorvátska.
Za Klekom zase odbokai na mesto Metkovič a zase do Bosny ;o) Začalo sa zmrákať, nejaký čas sa nám darilo utekať pred búrkou, ale dohnala nás. Prvá pumpa poslúžila ako útočiskopredbúrkou a kávička padla vhod. Keď prietrž trocha ustala, v daždi sme pokračovali. Za obcou Studeneč pod dialničným nadjazdom bola nepekná dopravná nehoda. Uzavreli cestu a tak sme to obehli dookola k vodopádom Kravice, ktoré sú z diaľnice vidieť. Keď sme zaparkovali motorky na parkovisku, spustil sa lejak. Preto vyhral názor, že návšteva vodopádu počká do rána a našli sme si ubytko v obci Ljubušky hneď pri moste cez rieku Trebišac s názmov Most. Ideálne miesto naoslavu Kubovej 18tky.
Highlights: zresetovaný čašník, pivá na izbu, veteráni pri penzióne
16.07.2017 Bosnianský trojuholník
Ráno Miloško zvolal briefing ktorého výsledkom bola shoda, že Kravice muíme vybaviť čo najskôr a potom Mostar a Blagaj. K vodopádu to bol kúsok ku Kravici. Pred rampou je obrovské parkovisko,kde nás počkali motorky. Cestou dolu úž bolo počulť hukot vody a všade cez les tiekla rieka. Pod vodopádmi nikto nebol. Pofotili a užili sme si kus krásnej prírody.
Mostar
Z Kravice je to už len necelá hodinka do Mostaru. Po ceste je Medžugorie -známe pútnické miesto. V Moštare si vypýtali 5€ za motorku na 5min parkovania ;o) Pozreli sme si most a hlbokú rieku Neretvu. Starý most je most zo 16. storočia cez rieku Neretvu v Bosne a Hercegovine, ktorý spája dve časti mesta Mostar. 9. novembra 1993, v období bosnianskej vojny, bol ako symbol vzájomného súžitia bojujúcich strán úmyselne zničený explóziami. Vďaka veľkému úsiliu bol za pomoci tureckých inžinierov znovu postavený. Nové otvorenie sa uskutočnilo 23. júla 2004.
Jeden športovec skočil pred nami šípku do rieky. Musí to tu byť fascinujúce počas RED BULL CLIFF DIVINGu, kde ešte na moste postavia 6 metrovú vežu.
Blagaj-Tekija
Ďalšia zastávka bol chrám v Blagaj-Tekija z 16-teho storočia. Hlavná cesta neviedla do obce Blagaj, všimol som si to až nad pevnosťou Blagaj. Pofotili sme sa a vratili späť dole ku kláštoru. Prameň rieky spod obrovského skalného masívu je úžasný. Keď človek stojí dole pri rieke, vidí, koľko veľa vody vyteká z pod skaly a následne sa pozrie smerom hore na ten obrovský masív, tak zostane žasnúť.
Od Studenca vedie diaľnica až k moru do Chorvátska. Podarilo sa nám prisť až k Zadaru, čo bol zámer, byť čo najbližšie k domovine. Krúžili sme po Petrčane, ale nedarilo sa nám nájsť žiadne ubytovanie. Hotel Pinja sa nám zdal pridrahý (164€/noc). V Informačnom centre nám poradili ubytovanie hneď pri mori vedľa Falkensteineru, ktorý mal na pláži bazén. Ubytovanie bolo super, priamo na pláži, motorky za plotom (50€/noc). Zobrali sme si rovno dve noci. Na odporúčanie domácej pani, ktorá nám poradila reštauráciu v centre s domácimi špecialitami, človek nemohol protestovať. Crny rižot bol pre mňa osudný.
372km
17.07.2016 – Dobrodošli
S Lenkou sme zabehli pozrieť Olivera do Nišu. Je tu liečivé bahno na pláži, ktorému sa nedá odolať, keď chceš byť ako prasiatko v bahne. Poobede sme chceli ísť pozrieť kaňon rieky Zrmania, kde sa natáčal Winnetou (tři krát se otočí Rio Grande). Žial začal som už pociťovať nevoľnosť a večer ma dorazili lazagne v centre Petrčane.
34km
18.07.2016 – cesta domov s diariou
Ráno boli aj úvahy, či ešte neostaneme jeden deň. Lebo mne a Kubovi už bolo parádne zle. Kubo grcal a ja to druhé. Ale sme chlapi tak sa proste šlo cez slzy (skor grcku a sr..ku). Balkán môže mať aj takéto úskalia.
Cesta späť bola o stretávaní a strácaní sa. Stratenie – Karlovac, Stretnutie na maďarských hraniciach. Navrhoval som chalanom, nech prespia a ja sa ďalší deň pre Kuba vrátim autom. Ale chalani sa rozhodli ísť ďalej, že Kubo si už po ceste odgrcal svoje a vydrží. Stratení a po 105 km na prvej pumpe čakame s Miloškom na Maroška s Kubom a oni prebehne na ďalšiu pumpu, tak zase stratení – úplne. Nakoniec stretnutie v Petržalke na OMV, ako keby sme šli spolu. Všetci zdraví, bez poruchy, len so sračkami.
830km
Highlights: brutálny vietor, prehaňanie, vracanie…