Nórsko je podľa mňa jedno veľké Rakúsko s morom a fjordmi. Tu sa stvoriteľ naozaj vyhral do posledného detailu. Nespočetné množstvo vodopádov, krásna zelená príroda, skaly, lesy, more, jazerá, mosty, tunely. Kto nevidel, nevie si predstaviť.
Celá myšlienka vznikla v hlave môjho otca. Chodieva prevažne na jedno miesto do Nórska na ryby už 12 rokov. Sľúbil však môjmu synovi, že ho vezme so sebou, ale netrúfal si ho vziať na dva týždne sám. Syn natešený, kedže strihal meter, kým konečne bude mať 8 rokov, aby dedo mohol dodržať sľub a zobrať ho na rybačku do Nórska. Predstavil som si 24 hod v aute a zamietol som okamžite túto možnosť. A v duchu som sa usmieval na moju motorku.
Otec naplánoval cestu tak, že prespia tesne pred trajektom na severe Dánska. Tak som sa rozhodol si kúpiť lístok na autovlak, ktorý ide z Viedne do Hamburgu cez noc. S lístkom bol trocha problém, ale nakoniec po dvojmesačnom sledovaní sa nám podarilo kúpiť lístky aj na vlak, aj pre mňa a cestou späť aj pre Lenku, ktorá neskôr priletela za na mi do Stavangeru.
28.7.2017 Streda
Cestu som zahájil v stredu večer, starou známou cestou do Viedne, ktorú som často absolvoval tesne po prevrate. Nezdalo sa mi totiž ekonomické kupovať rakúsku diaľničnú známku na 60km dialnice. Viedenská hlavná vlaková stanica má úplne nové nástupište pre autá. Prišiel som skôr, a zastavil pred rampou. Pán skontroloval ŠPZ a poslal ma na príslušnú lajnu. Kedže z Viedne ten istý vlak ťahá vagóny s autami a ich majiteľmi do viacerých destinácií, rozdelenie do lajn je dôležité.
Do Hamburgu šiel aj istý Harleyak s vybratými výfukmi na Electre. Na príkaz od obsluhy vletel do podjazdu, tak som sa vybral za ním. Na vedľajších lajnach bolo veľa motorkárov, ktorý cestovali do Livorna a Feldkirchu. S Harleyakom sme hodili reč. Mal kúpenú spiatočnú miestenku do Hamburgu, šiel na nejaký zraz. Upozorňnoval ma, že si mám dať bacha na hlavu a tiež, že si mám motorku pofotiť pre pripad poistnej udalosti, lebo za motorku a jej uviazanie zospoveda ÖBB a že v Hamburgu je to sranda vystupovať. Pochopil som to ráno ;o) Cesta vlakom bola zaujímavá, kedže začalo leto.
Predstavoval som si, že si vyložím nohy v kupé, sklopím sedačku a budem hnípať. Vlak sa pohol a o 5 min stál na Hlavnej, kde sa kupé do polovičky zaplnilo a predo mňa si sadla kočka, ktorá šla za rodinou do Hamburgu a chalani z Dánska, ktorí precestovali celú Európu vlakom. Nemka mala fľašu vína na spánok. Pokecali sme. Ale nohy vyzuté z motorkárskych čižiem som si na ňu radšej nevykladal;)
Vo Viedni majú genialny portál na nástup do autovlaku!
28.7.2017 štvrtok
Noc bola hrozná. V Norinbergu nastúpila arabská rodina a mala tie isté lístky ako Dáni. Tí ich odignorovali a až neskôr zistili, že mali lístky až na september. No Kocúrkovo. Kedže bola oproti mne Nemka, nemal som si kam nohy vykladať a bol som dosť dolámaný. Tešil som sa, že mám čas, a že som sa pomýlil pri kúpe lístka a mal som deň k dobru. V Altone som vystúpil z vlaku a dosť dlho som čakal, kým prirazili náš vagón s vystrašenou GSkou. V noci som ju bol pozerať z posledného vagonu. Dal som si raňajky a kávu. Vystupovanie z vlaku v Hamburgu je fakt groteska. Medzi ľudmi, pozdlž nákupnej staničnej zóny, vedľa Nagelreiteru, kaviarničiek, fastfoodov a trafiky. Správa letiska vyhradila páskami pruh pre autá a motorky priamo cez pasáž. Harleyak s vybratými výfukmi uťal tak, že vyleteli dve obrovské rany a pár Arabov si aj ľahlo na zem. Vtipálek, veľmi sa na to tešil. Chvíľkami som mal pocit, že preto sem išiel :o)
Hamburg
Zo stanice som sa vybral smerom na sever. Plán bol vypadnúť z Hamburgu a potom po Dánskych okreskách popri mori doraziť niekde do 3/4 Danska. Až neskôr som zistil, že to bol geniálny nápad. Smer Heide, Husum a Tonder. Ako som sa blížil k Dánsku, bolo cítiť severskú architektúru. Priznám sa, že som si ani neuvedomil, kedy som prešiel do Dánska. Pár krát som sa skryl pred dažďom a raz v prístrešku, kde predávali jahody. Myslel som si, že tam nikto nieje, ale pani a pán boli v aute. Neoslovili ma, vôbec im nevadilo, že som pod ich prístreškom aj s motorkou. Prišlo mi to blbé, tak som si kúpil jahody. Cena smiešna a jahody svetové. Nikdy som lepšie fakt nejedol. Juh Dánska a jahody? Áno, odporúčam. Ďalej pri ceste boli také drevené skrinky, kde boli jahody a nové zemiaky. Stačilo si vziať a nechať peniaze v kasičke.
Romo
Pri študovaní mapy som si všimol pár ostrovov v severnom mori, ktoré sú z naplavených pieskov. Chcel som nejaký vidieť a do oka mi padol ostrov Romo, a kedže to bol národný park, tak vyhral. Cesta k nemu ide po násype, ktorý má pár kilometrov. Na začiatku ostrova boli po oboch stranách obrovské plné autokempingy. Samé karavany, neskutočné. Cesta končí na úrovni, kde sa zatrávnený piesok mení na pláž a cesta plynulo prechádza na pláž. V diaľke som videl autá a vyjazdené stopy v piesku. Tak si vravím, že to GS musí dať. Neskutočný zážitok. Rúbeš po pláží niekoľko km, až prídeš k moru. Všade kitesurferi a nejaké úbohé severské deti sa tam, prisahám, kúpali. Hľadal som sociálku, či nebeží ratovať deťúrence a zatiahol si zips na bunde.
Tesne pri mori, ostrov Romo.
Men by the see
Z Romo som sa dal smerom na sever k mestu Esbjerg, kde som si pozrel známe súsošie Men by the see. Predstavoval som si to väčšie, ale i tak je to pekné. Daľšia zastávka bola Hvinde Sande, kde som si zaumienil prenocovať.
Hvinde Sande
Hvinde Sande je kosa podobná tej Kuronskej, oddeľujúca Ringkoblink fjord. Dva pieskové poloostrovy spojené mostom, pri ktorom sú bunkre z druhej svetovej vojny.
Vrchol Bunkra nad mostom v prieplave Hvinde Sande.
Prešiel som cez mostík a hľadal náruživo ubytovanie. Bol som dosť prekvapený, že doteraz samé kempy a ubytovania a zrazu nič. Kedže som bol sám a nebol som nikým tlačený, nemal som stres.
V meste Sondervig bola výstava pieskových sôch. Nemal som moc času, tak som si to postojačky na motorke odfotil, zadarmenko ;o)
Prešiel som až kúsok pred Husby, kde som našiel ubytovanie v kempe Vedersø Klit Camping. Bol to apartmán pre štyroch. Nič iné nemali. Cena sa mi zdala ok, až kým som si neuvedomil, že kurz dánskej koruny a eura, je 7 a nie 10, ako som si myslel, a že v cene nieje posteľné prádlo ;o( Ubytovanie bolo celkom fajn. Aj s kuchynkou a super sprchou. Boli tam nejaké severské rodinky s deťmi, ale ja som zapadol a zaspal už 10 cm nad posteľou. V noci lialo, ako inak.
29.7.2017 Piatok
Hvinde Sande sa mi veľmi páčilo, domčeky v zarastených pieskových dunách. Raňajky som si dal na Thorsminde strand, kde som hodil reč s babkou, ktorá prišla z druhej strany pláže nordicwalking style. Dal som si teplé raňajky, ktoré som si spravil na prenosnom plynovom variči, zakúpeným pred cestou. Veľmi sa mi osvečil. Šetrí veľa času a teplé jedlo je teplé jedlo!
Dnešný cieľ bola dedinka na severe Dánska kúsok od Hirsthalsu Mosbjerg, kde som sa mal stretnúť s otcom a mojim synátorom, ktorí vyrazili ráno z Bratislavy. Preto som si zaumienil prejsť do Aalborgu a odtiaľ na druhú stranu Dánska do Fredrikstatu, veľkého prístavu a odtiaľ na najsevernejší bod Dánska Grenen.
Zase písek
Hneď za Thorsminde som zračil odbočku doľava, kde bola šípka na medzinárodnú cestu. Počul som o cestách na pláži, a vedel som, že moja GS nieje zase úplne ideálny stroj do sypkého piesku. Myslel som si, že je tá cesta nejak upravená, lebo z diaľky sa mi zdala inej farby. Keď som už šiel do kopca, vedel som, že je zle. GS sa začala zabárať, pretože tá iná farba bol len piesok posypaný slamou. Po skúsenosti z Kréty som si v duchu a možno aj na hlas vravel, že musím vyliezť čo najvyššie a nedovoliť zadnému kolesu sa zahrabať. Už keď sa začala zahrabávať, vypol som motor a smial sa nahlas, aký som pako.
Sám v krajine Hobbitov, kde v okolí 7 km nebol absolútne nikto, som musel zase skúšať svoje hranice. Bol som zvedavý, ako otočím sám 240 kg na mieste. Odstrojil som ju od kufrov a záťaže. Podarilo sa mi to nejak a keď som ju mal otočenú predkom smerom dole k asfaltke, tak som ju nakopol a popri nej kráčal nižšie na pevnejšie podložie. Po hodinovej tortúre som si poklepal po čele, celý spotený a od piesku s úsmevom na tvári som pokračoval okolo dánskych fjordov a jazier smerom na Aalborg. Dánsko je naozaj krásna krajina, aj keď každú chvíľu pršalo a musel som sa skrývať po pumpách, kde som vždy s niekym pokecal. Po anglicky vie fakt každý, mladí, starí, deti – všetci, je to super pohodlné. Nie ako na Balkáne;)
Aalborg
Partička Aalborgských motorkárov, ktorí tiež čakali na lepšie počasie na pumpe, mi na požiadanie vyťukali do mobilu webstránku (www.dmi.dk/vejr/til-lands/vejrkort/) s dánskym radarom počasia. Do Aalborgu sa mi podarilo prísť suchý, ale v meste ma zase dobehol dážď, kde som sa skryl na stanici medzi bicykle. Pár ľudom to vyvolalo na tvári úsmev.
Aalborg som si pozrel len zbežne. Mesto je to pekné a určite si ho niekedy pozriem aj detailnejšie. Detičkám v severských krajinách je fakt jedno, aké je počasie. A čo je dôležitejšie, aj maminkám, čo kvitujem.
Fredrikshavn
Cesta E45 ma previedla až do Fredrikshavnu. Po ceste som parádne zmokol. Nepremoky som si obliekol pod diaľničným nadjazdom. V kurze bol zase varič, ktorý ponúkol komfort v podobe teplého čaju. Fredrikshavn je mesto s obrovským prístavom, kde som videl kanadské lode a trajekty smerujúce do Švédska a Nórska. V potravinách som si kúpil igelitové sáčky. Dal som si suché ponožky, na ne igelitové sáčky a šup do mokrých bot. Prvé do čoho investujem po návrate na slovensko budú poriadne nepremokavé čižmi. Ale fakt nepremokavé, nie také čo sú premokavé a majú na sebe nápis waterproof.
Popri mori, na ktorom bolo nespočetne veľa zaoceánskych lodí, som sa dostal až do mesta Skagen, kde už bolo cítiť, že na oboch stranách je more a že som už na poloostrove. Po ceste ma zaujala ešte palm beach. V Dánsku, to musíš vidieť vravím si. Sklamanie. Pláž ako všade v Dánsku, len na tejto boli štyri palmy ;o)
Skagen
Najsevernejší bod Dánska je magické miesto. Obrovský maják, za ním bunkre a po asi 10 minútovej prechádzke sa dostaneš na uzučký pieskový cíp, kde stálo dosť Dánov. Asi je to pre nich niečo podobné ako pre nás Lomničák. Ale kombinácia piesku, mora, skál a zatrávnených pieskových dún ma očarila. Nechcelo sa mi vôbec ísť späť. Bunkre sú zariadené a človek si ich môže prezrieť aj so sprievodcom a na terénnom autobuse. Nejak ma vojna nelákala. Bol som očarený prírodou.
Volal som otcovi a zistil som, že mám slušný náskok. Vravel som si, idem vybaviť ubytovanie, najem sa a v kľude ich počkám. Otec mi dal adresu a číslo rezervácie. Majiteľ mal kúsok eštauráciu rančim. Bol zlatý, vypytoval sa, páčil sa mu náš zámer popozerať severské rajiny. Keď otec so synom a kamošom dorazili, boli takí unavení, že sa všetci ťahali do postele. Neskôr ešte prišiel aj môj bratranec a musel som pre nich skočiť do dediny
dediny.
30.7.2017 Sobota
Ráno sme sa prebudili do celkom pekného dňa. Veľmi som sa obával plavby trajektom, pretože ja a moja morská choroba sme známi široko ďaleko. Neboj, to necítiš – ako sa kolíše, neboj – dáš si Kinedryl, neboj to je hneď. Reku dám to. Nórsko za to stojí.
Pred odchodom na kompu sme mali nejakú hodinku a pol čas, tak sme sa zastavili v Hirshalse na bunkroch. Pripomínalo mi to dosť Skagen. Všade zase obrovské tankery a veľa poprepájaných bunkrov. Hitler to mal pekne zabezpečené, ale vieme ako to dopadlo.
Trajekt
Trajekt je obrovský. Čakal som v 34 lajne, autá na troch futbalových ihriskách za asi pol hodinu zmizli v lodi. Neskutočné! Motorky prvé, aby mali čas na priviazanie. Bachol som Kinedryl a prigurtňoval GS. Ledva sme našli v reštaurácií miesto pre všetkých na sedenie. V letných termínoch sú trajekty úplne plné. Na trajekte je všetko bez cla, teda super drahý alkohol je teraz už len drahý. Teda pre nás. Chceli sme si nakúpiť nejaké suveníry a zameniť ojra. Všetko zavreté. Že otvoria, až keď sa pohne loď. A pohla sa, už som to cítil, ten pocit. Už som si bol istý, že mi zase bude fajnovo. Najedol som sa a zaspal za stolom. Kinedryl, super nápad.
Kriatiansand
Nórsko nás privítalo dažďom. Na prvej pumpe som si dal zase nepremoky. Z Kriatiansandu sme vyšli na cestu. Cieľ bol Stavanger a za ním súostrovie Sjernarøy. 300 km a navi ukazovala 6 hodín. V Nórsku sa jazdí pomaly a všetci to dodržujú. Je to psychologické. Pomaly sa prispôsobí každý. Úprimne, rýchlo by tu jazdil len magor. Za každou zákrutou hrozí pád do hllllllbokých fjordov.
Lialo. Otec v aute skoro chytil zradníka, keď ma videl, ako v tom ukrutnom daždi kľučkujem omámený Kinedrylom medzi čiarami na ceste ;o) Moc som si to neužíval, ale tá krajina je prekrásna. Dážď len pridal vodu do vodopádov. Nieje zákruta, za ktorou by si nenašiel nový vodopád. Pri dedine Feda ide cesta v tuneli. Za tunelom je most vo veľkej výške a za mostom zase tunel. Z mostu som sa pozrel dole do fjordu a uvidel som obrovskú ropnú plošinu, ktorú asi práve rekonštruovali.
Cesta po Nórsku
Zo Stavnegeru sme pokračovali po E39 smerom na Bergen. Tu ide cesta po ostrovoch a medzi nimi sú tunely. Ale iné tunely ako poznáme u nás. Rodili sa svetelnou rýchlosťou oproti tým našim. Každý tunel ide pod veľkým uhlom priamo smerom pod more. Smerom dole jeden jazdný pruh a hore dva jazdné pruhy. Na spodku mora je tabuľa s informáciou ako hlboko si pod morom a samozrejme tabuľa, ktorá upozorňovala na meraný úsek. 60 km/h. Mýto sa platí v zásade elektronicky. Stačí, ak zaplatíte v ten deň večer. Motorky ale neplatia ;o) a Slováci si z platenia tiež nerobia ťažkú hlavu.
Konečne sme dorazili na ostrov Finnøy. Tu sme mali nastúpiť na trajekt, ktorý nám ušiel. Využil som luxus sprevádzajúceho vozidla. Prezliekol som sa do sucha a využil zase varič ;o)
Do 9.9.2017 sme chytali ryby a par krát som sa previezol po okolí. 47 km, inak kompa ;o(. Každý deň pršalo.
5.8.2017 priletela Lenka do Stavangeru. Mestským busom prišla do dokov Fiskepiren, odkiaľ premávajú vodné autobusy Kolumbus. Sú to také asi 100 miestne obratné rýchlolode na pontonoch poháňané turbínami. Nerobia skoro vôbec vlny.
OMBO
7.8. sme ráno vyrazili na okružnú jazdu na vedľajší ostrov Ombo. Museli sme isť skoro ráno, aby sme stihli trajekt na Ombo. V pláne bolo obísť ostrov a vrátiť sa navečer. Počasie hlásili bez dažďa, teda skoro. Ombo je väčší ostrov ako celé súostrovie Sjeranoy. V strede ostrova je taká vyvýšená plošina s jazerom a malilinkou piesočnatou plážičkou.
A z kameňov porobené stoly.
Najedli sme sa malín. Tu to asi nikto nezbiera. Boli fakt všade. Ombo je zaujímavý ostrov, chceli sme ho prejsť aj krížom cez nespevnenú cestu, ale bola dosť rozmočená, tak som sa bál, že capnem a stratím čas a újde nám kompa.
8.8.2017 Utorok
Po upršanom týždni. Pršalo každú chvíľu, ale nebola nejaká enormná zima. Musím ale podotknúť, že asi nikdy som ešte v lete nekúril v krbe, až doteraz. Tu sme ho používali na sušenie premočených vecí z rybačky. Tiež na tento účel slúžila sauna. Nóri majú elektriku zadarmo, takže to tu nikto nerieši. Každe štvrté auto je Tesla, alebo voľačo na elektriku. Všade sú nabíjačky na elektromobily. Našinec sa tu cíti ako v budúcnosti. Mal som s Lenkou naplánovaných veľa výletov, žiaľ vyšiel nám len jeden, Preikestolen.
Preikestolen
Známa kazateľnica sveta, stôl týčiaci sa 600m nad Lysefjordom. Tiež sme vyrazili skoro ráno na trajekt. Cesta šla okolo Stavangeru smerom na Ferry Louvik. Vedie okolo jazier a prekrásnou prírodou. Trajekt v Louviku pendluje hore dole a je väčší ako tie v Sjeranoy. Autá sú v štyroch radoch vedľa seba a po bokoch ešte aj na poschodí. Nalodenie a vylodenie je plynulé. Premyslené. Vystúpili sme v Oanes. Cesta č. 13 pokračovala vedľa majestátneho mostu, ktorý viedol cez Lysefjord do mesta Florsan.
Tam sme sa zastavili až cestou späť. Cesta 13 privedie nedočkavých turistov na zberné parkoviská, odkiaľ je to pešo ešte pól druhej hodinky. Samozrejme motorka má výhodu parkovania najbližšie. Zaplatili sme parkovné a nechali všetko na motorke – nezamknuté. Za ten týždeň som nadobudol pocit bezpečia. A naozaj, Schuberta ostala tak, ako som ju nechal.
Chodník je udržiavaný, miestami má drsné stúpania, nikde si nekúpiš žiadne jedlo, ani pitie. Kedže utorok bol prvý deň po skoro dvoch týždňoch dažďa, tak tu boli všetci. Na zúžených chodníkoch, kde je z jednej strany skala a z druhej zráz do fjordu 300-400m hlboký a oproti vypapkaný nemec s dychom hrocha a hrochovi podobnou koordináciou tela neprivodí komfortný pocit nikomu. Veľa ľudí to ani nedalo. Proste sa otočili a šli späť. Dorazila ma rodinka, s ani nie ročným bábätkom v šatke a trojročným chlapčekom za ruku. Nik z tejto rodiny z výletu nemal dobrý pocit, ale fotka na FACEBOOKu bola.
Lysefjord
Lysefjord je v preklade svetlý fjord. Tento 42Km dlhý fjord má názov vďaka svetlo zafarbeným žulovým skalám, ktoré ho lemujú. Na jednu z nich sme sa štverali s celou Európou. Nemusím moc tieto masovky, ale nemali sme možnosť prísť skôr, kedže sme boli obmedzovaní trajektami. Výhľad neskutočný.
Preikestolen, kazateľnica sveta, stôl Nórska
Na konci fjordu je perfektná serpentínková cesta, ku ktorej sme sa tento rok nedostali vďaka dažďu.
Cestou späť sme prešli po moste a dali sa doľava popri fjorde. Bolo tam veľa plážičiek, kde ľudia kde-tu piknikovali a mali všelijaké kajaky. Sem tam prešiel Kolombus a náprovitná stena zo žuly prifarbovala čaro miesta.
Príroda a stvoriteľ sa tu vybláznili. Cestou sa nedostaneš do Lysebotn. Končí v polovici. Tu niekde je aj Pupilrock. Do Lysebotn treba ísť asi 100km obľukou. My sme chceli spať v postieľke a nie v spomínaných vykúrených miestnostiach, tak sme sa vybrali späť na Sjeranoy.
Stavanger
Cestou sme si prešli Stavanger. Zaparkoval som BEZPLATNE priamo v centre.
Domov sme chceli vyraziť na ďalší deň, ale predpoveď počasia nás odradila. Hlásili 22mm zrážok. Tak som šiel na ryby. Malý objavil miesto, kde tiahli obrovské tresky. Nachytali sme tri bedne a chytali asi do 23. Za šera sme sa vrátili na mólo a do 1 som čistil úlovok.
10.8.2017 štvrtok
Ráno sme museli vyraziť skoro. Zagratulovali sme tatkovi k narozkam a vyrazili domov. Cestu sme si dali najkratšiu, kedže nám odchod posunul dažd o jeden deň. Vyradili sme Lysebotn a šli na Haudelifiel. Trajekt na Ombo šiel ako mal, ale z Omba do Knutsviku nám ušiel. Takže ešte o 9 sme boli na Ombe vo vykúrenej miestnosti. Ale za to sme videli delfínov. Sem tam sa vyhodili v strede mora a potom sme ich už nevideli. Cesta z Knutsviku sa krútila okolo fjordov. Samé skaly a vodopády.
Cestári
Na jednom mieste nás zastavil pracovník údržby cesty, že máme počkať 5-7 min, nech vypnem motor. Oproti prišiel Nissan Qushqai, cely polepený krirklavou farbou s majákmi a nápismi nasledujte ma. Auto nás previedlo asi 5km úsekom. Najprv šlo 70km/h, no potom spomalilo, lebo na asfalte bola lepkavá vrstva nejakého terpentínu, tak šiel krokom. Potom obišiel krokom pracovníkov, zastavil, aby vedel prejsť kamión v protismere, a na konci zablikal šípkami, že môžeme pokračovať.
Z tohoto úseku cesty nemám skoro žiadne fotografie, lebo cesta bola úzka. Samé zrázy a skoro žiadne odstavené plochy. Cesta 13 smeruje na sever. Pri meste Røldal sa napája na cestu E134, ktorá smeruje až do Osla. Cesta vedie cez horský prechod Haukelifjell a v tejto časti sa volá Haukelivegen. Prechod je veľmi zvláštny. Nieje moc vysoký, cca 1300 mnm, a dlhý je asi 60km. Cesta vedie na vrchol, kde je množstvo dlhých tunelov, jazerá a žiadne stromy, len nejaký pôdopokryvný zelený porast. Prechádza rozkošným lyžiarským mestečkom Haukeli s luxusnými severskými domčekmi pri zjazdovkách. Bola tam fakt zima 7st. Na august dosť silná káva. A nakoniec bonus: Po celej dĺžke je osvetlený LED lampami a na každom parkovisku je zase tá vykúrená miestnosť s WC, ale to sa už opakujem ;o
Haukelifiell
Hakelifiell
Za Hakelifiell sme mali chuť na kávu. Tankovali sme v meste Åmot, kde za mestom bola veľká vodná elektráreň s parádnym prevýšením, kde v koryte rieky boli obrovské skaly. Hneď za elektrárňou bola výstava o vode. Pozreli sme si výstavu, a dali sme si kávičku. Do areálu sa zbiehali veterány. Mal tu byť ich zraz. Pani v areáli nás chcela zdržať, že nech si to kukneme. V meste Drammen sme vybehli na diaľnicu. No vybehli, presnejšie „rútili sme sa“ zenbudhistickou 80tkou. Už som aj zabudol ako sa hádže 6tka.
Oslo je mesto veľké asi ako Bratislava, ale lepšie zorganizované. Bolo tam pár zápch, ale tie tunely v tvare špirály a celková plynulosť dopravy na mňa urobila dojem. Prechádzali sme okolo dokov. Tu každý asi vlastní loď, jachtu, či plachetnicu. Ostrovčeky sú posiate domami, ale hlavne zeleňou. Jeden menom Ulvøya sme si pozreli. Na moste, ktorý naň vedie chytali mladí ľudia ryby. Bolo to také stretávacie miesto pre mladých. Myslím, že tam aj skákali do mora. Vzhľadom k stratám, sme nemali čas si Oslo pozrieť detailnejšie. Po diaľnici sme mierili na mesto Moss a tu sme si začali hľadať ubytovanie. Za mestom Moss sme zliezli z diaľnice a pozreli sme si nórsky vidiek.
Mysleli sme si, že tu niekde v tých dedinkách nájdeme nejaké útulné ubytovanie pri mori. Ale nedarilo sa nám. Použili sme všetky dostupné elektronické online i offline vyhľadávače a nič. Preto som sa rozhodol potiahnuť do mesta Fredrikstat. Tu sme zastali na námestí, ktoré bolo hneď pri kanáli, v ktorom premávajú loďky ako MHD. Bolo tu vyhradené parkovisko pre motorky. Tu sa pri nás zastavil domáci harlejak a poradil nám, že za mostom je kemping. Tak sme sa ubytovali tam. Ceny si nepamätám, len viem, že Lenka kúpila dve piva za 14€ (0,4l). Ani mi nechutilo.
11.08.2017 Piatok
Rano sme sa prebudili do celkom pekného dňa. Centrum mesta nás včera zaujalo, tak sme sa rozhodli sa tam vrátiť a dať si raňajky pri kanále v centre. Kanále – myslím kanále, nie kanále :o) Z kempingu sme prešli po obrovskom moste Fredrikstadbrua. Nebol ani tak dlhý, ale mostovka bola v obrovskej výške nad mestom a tvorila veľký oblúk. Žiaľ všetko okrem potravín bolo zavreté. Tak ľadová káva, nejake pečivko a šli sme.
Kanál vo Fredrikstate
Goeteborg
Vybehli sme na diaľnicu a zastavili až v meste slovenského hokeja 😉 Goeteborg ma svoje čaro, starobylé budovy poprepletané kanálmi. Jediné sklamanie bola hokejová hala Skandinavium. Tú práve rekonštruovali, keďže bola už dosť ošarpaná. No veď aj majstrami sveta sme boli pekne dávno.
Po kanáloch v Goeteborgu behajú také elektrické loďky ako v Punkevních jeskyních v Moravskom krase, len sú trocha väčšie a na špici stojí vždy sprievodkyňa chrbtom k smeru jazdy a vysvetľuje a vysvetľuje…
Kanál v Goeteborgu, nechodili sme ale po kanáloch...
Goeteborg je známy svojimi modrými električkami. Tie boli všade, na koľajniciach, v suvenýrových obchodoch, všade…
Mali sme pred sebou ešte 300 nudných km po diaľnici do Dánska k mostu Orresund. Diaľnica šla pri meste Helsiborg, odkiaľ je z Hamlet, samozrejme z Dánskej časti mesta. Povzdychol som si. Kedže sme vďaka počasiu stratili jeden deň, nemohli sme sa tam ísť pozrieť.
Orresund
Malmö sme prebehli po diaľnici a v diaľke sme už videli obrovské nosné stĺpy majestátneho mosta Orresund. Mýtnica, 24€ a už sme prášili smerom na most. Začalo pršať, tak sme tesne pred nim zastali a dali sme si nepremoky. Mostovka je dlhá, skoro by som povedal až nekonečná pri maximálnej povolenej rýchlosti 80km/h. Človek sa tu ale rozhliada…pod nami obrovský tanker, na ľavej strane rozsiahla plantáž veterných elektrární…ako z iného sveta. Mostovka prejde na malý ostrov, odkiaľ mizne v tunely. Tunel je asi taký dlhý ako most a je hranatý, nie oblúkový ako u nás.
Z tunela sme vyšli v Kodani. Zase som si povzdychol, ten čas. Stanovili sme si cieľ Odense. Na diaľnici bolo veľa áut a už nás to nejak prestalo baviť. Mrholilo a celkovo bola zima. Varič bol zase v permanencií a tak sme začali hľadať ubytovanie. Našli sme veľký kemping Søro. Odporúčam. Ubytovanie za 80€ aj s obliečkami. Najprv sme síce hľadali ďalšiu izbu, kedže nám tvrdili, že sme dostali apartmán. No nasmiali sme sa a zakúrili varičom v linke, v ktorej bol aj drez, umývadlo a chladnička. Sprchy spoločné, ale super čisté. Kúpili sme si vínko a večer sa prešli po kempingu. Boli tu sezónne a možno aj celoročne umiestnené karavány. Asi to boli lukratívne miesta, pretože bol kemp plný. Je v tesnej blízkosti jazera Søro sø, kde sa rybárči a súčasťou kempingu bola aj malá zoo, kde boli malinké prasiatka a kozičky. Jedna aj vyskočila Lenke na chrbát ;o)
12.08.2017 Sobota
Večer nám odchádzal vlak z Hamburgu do Viedne. Kedže sme vedeli, že nád v Hamburgu čaká dážď, tak sme si predošlé dni trocha nadbehli a vstávali sme teda skoro ráno. Čakalo nás 390km po diaľniciach a väčšia časť po Nemeckých bez obmedzenia. Ráno už bola otvorená pekáreň na recepcií, tak sme si dali kávičku a nejaké pečivo. Za chvíľu sme boli v meste Korsør, kde je další most, okatený… Ako sme sa blížili k Nemecku, stále sa zvyšovala maximálne povolená rýchlosť. Asi aby človek v Nemecku neutrpel šok. Pre Hamburgom prerábali dialnicu. V opačnom smere Dáni zase kontrolovali na hraniciach, no divočina.
Nemecko
Veľmi nám pomohol Waze. Pár krát nás dal dole z diaľnice a ušetril dosť času v zácpach. Samozrejme som sa preplietal v rámci možností medzi autami. Do Hamburgu sme dorazili na obed. Zamkli sme si veci v uzamykacích skrinkách na stanici a šli nakupovať. Ceny super oproti severu ;o) Musel som si kúpiť nové tenisky. Lebo moje som nechal v Nórsku otcovi. Dobre sme sa najedli v Jim Block. Majú tam super burgre. Do odchodu vlaku sme mali asi tri hodiny, tak sme sa vybrali smerom k Labe si pozrieť Dockland. Ponúka pekný obraz našej konzumnej spoločnosti. Toľko kontajnerov po hromade som nikdy nevidel.
Na stanici sme počkali na kávičke na odchod vlaku. Ten ale meškal. Lenka zatiaľ zistila, že nestihli pristaviť všetky vagóny a miestenky neplatia. Tak obsadila prvé kupé a to nám ostalo až do Viedne. Rozložili sme si sedačky a spali ako v posteli až do rána. Ráno sme sa zobudili pred Viedňou.