Mal som okrúhle výročie a tak som sa rozhodol sa obdarovať. Snažíme sa, každý rok niekam vypadnúť počas zimy a pojazdiť na motorkách a zmenšiť tak abstinenčné príznaky. Keďže Kréta sa nám nezavďačila jarným počasím a nechala nás pekne vymrznúť, uvažoval som o niečom južnejšom. Preto mi skrsol nápad ísť na ostrov večnej jari – Gran Canaria.
Študovaním cestopisov, bedekerov a múdrostí na internete som zistil, že najideálnejšie miesto na jarný pobyt je Maspalomas. Je na juhu, je tam stabilnejšie počasie ako na severe a zaujali ma tu pieskové duny naviate zo Sahary, ktoré sú naozaj impozantné a človek má pocit, že je voľakde v Afrike na Sahare.
Tretia cenová vo vzduchu – Ryanair zamiešal karty a letenky boli doma. Cez Air B`n B sme si rezervovali izbu a mohli sme sa počas zimy tešiť na apríl. Našiel som aj Rent-a-moto priamo v Maspalomas.
Zostava
Šli sme: ja a Lenka, Janko a Vladka. Problém bol sa zbaliť, ale vyriešili sme to dokúpením 23kg kufra do lietadla pre každého. My sme si zbalili do kufra prilby a komplet oblečenie na motorky. Do príručných tašiek – civilné oblečenie i mohli sme vyraziť.
Leteli sme z Viedne do Bruselu a odtiaľ priamo do Las Palmas. Brusel je 2 hodiny letu a Las Palmas 4. V Bruseli sme sa občerstvili pivkom a počkali hodinku. Na ostrove sme pristáli hladko ešte za svetla. Na let priamo nadväzoval autobus, ktorý mal zastávku asi 15 minút chôdze od nášho apartmánu. Cez cestu bola reštaurácia s menučkom na večeru. Dobre sme sa napapali, bola samozrejme aj cerveza grande a vino tinto. Keď nad tým uvažujem, tieto dve frázy som potom počul denne a dosť často. Tešili sme sa na ráno, čakali nás už mašiny. Janka s Vladkou BMW F800GS a nás Honda 1000CRF AFRICA TWIN. Doprial som si ju k tomu spomínanému jubileu.
12.4.2018 Mirador de Balcon, banánové plantáže, Gran Canaria
Ráno sme si dali na apartmáne raňajky zo včerajšieho nákupu v Spar-e. Paradajky sú na Kanárskych naozaj paradajky, voňajú a čo je pre nás LidloBilloKauflandžrútov nepochopiteľné – aj chutia. Obliekli sme sa do letného motooblečenia vzhľadom k tomu, že ráno bolo už okolo 20 stupňov a slniečko svietilo. Na Kanárskych ostrovoch je hodinový posun a slniečko tu neskôr vychádza, kedže sú bližšie k rovníku. Takže sme si mohli trochu prispať. Všetko tu ožíva až o deviatej ráno.
Prešli sme dosť dlhú prechádzku k Rent-a-Moto, kde nás už čakal majiteľ. Sympaťák a motorkár v jednej osobe. Vravel, že mu práve začína sezóna. Strhol nám z platobných kariet kaucie za motorky, profesionálne odovzdal mašiny, zakázal striktne offroad a pokreslil celú mapu s tipmi na výlety. Zahrnul do nich aj nejaké, ktoré som na internete nenašiel, tak som sa tešil.
Južné pobrežie Gran Canaria
Plán bol vyraziť smerom na Mogán popri oceáne. Krajina je tu vyprahnutá a priamo pri oceáne su len skaly a štrk, žiadne palmy. Tie su len v dedinách, alebo v mestách. Po ceste sme sa zastavili na pláži Amadores. Je to nádherná tyrkysová pláž. Na skalách sa tu týči ohromujúce množstvo obrovských hotelových komplexov v neuveriteľných výškach. V lete tu musí byť poriadny turistický nátresk.
Stopy po divočení sopky sú na každom kroku, ak sa človek zahladí na nejakú skalu, vidí kadejaké odtiene v hornine. Tu je vidieť nejakú zelenú, ktorá prechádzala až do ružovej. Prešli sme do mesta Artenara a odtial smerom na juhozápad k mestu San Nicolas de Tolentino, Ktoré je obklopené banánovými plantážami. Na ceste GC-200 je náš dnešný cieľ Mirador de Balcon. Je to zo skál murovaný balkón nad útesom, z ktorého vidieť len oceán, skaly a v diaľke Tenerife.
Pohľad z Mirador de Balcon, Gran Canaria:
Chceli sme pokračovať po ceste GC-200 ďalej, aj keď všade boli značky, že je uzavretá, no ale my sme boli na expedícií ;o) Bola. Bola tam jednoducho rampa a dovidenia. Ale výhľady kolosálne.
Vrátili sme sa teda na GC-2 a prišli do Ageate. Pri plaži v prístave, odkiaľ odchádzajú trajekty na Tenerife sme si dali zmrzlinu a kávičku. Sedeli sme pod božím prstom Dedo des dios.
Po ceste sme sa ešte zastavili pri peknom výhlade, kde je vidieť kráter sopky Mirador de Pinos De Gáldar potom sme sa už celkom unavení z nekonečného naklápania a zatáčania motoriek sme sa vrátili po GC-60 do Maspalomas.
Tipsy Hamock – Maspalomas – Gran Canaria
Po príchode do Maspalomas sme sa zastavili na promenáde na kávu. Dostal som kávu na piaty krát, tak nás to pobavilo. Čašníčka bola polka, a pikolík magor. Pobavili sme sa a ako sme sa rehotali, počula nás jedna pani. Po slovensky vravela, že žije v Mauretánií a na Kanárske chodí slopať. (To bol citát). Odporučila nám, že máme ísť po promenáde smerom na západ a máme hľadať podnik Tipsy Hammock. Že je to slovenský podnik a majú tam dobré Fish&Chips. Tak sme zakotvili a parádne sa prejedli. Tá ich vyprážaná treska, hranolky a hráškové pyré je neskutočná kombinácia. Čašníčka Slovenka, majiteľ Slovák. Z večera si moc nepamätám, ale zážitkov mám veľa.
13.4.2018 Roque Nublo, Zrkadlovka a večer tie neskutočné duny.
Ráno po kávičke sme sa dohodli na dnešnom programe. Zaradili sme do neho aj hodinovú túru k Roque Nublo.
Z pumpy, kde sme ostali šokovaní z ceny benzínu, ktorá sa držala tesne pri Eure, sme sa vybrali po našej známej GC-60. Je to podľa mňa skvost tohoto ostrova. Pár serpertín z Maspalomas a už sme boli na prvej dychberúcej vyhliadke – Degollada de La Yegua. Zaparkovali sme na parkovisku, bolo tu viacero turistov a aj atrakcie tipu: papagáj na ruke a chlap hrajúci na flašinete. Bol to ten klasicky monotónny flašinet ako z filmu Traja veteráni.
Janko podišiel bližšie a vraví: Na flašinete je made in Czech Republic. Ja mu na to: daj mu dve eurá, nech chvíľu nekrúti. V tom sa chlap spýtal: Vodkud? Vtedy nám docvaklo, že ide o Švejka, trocha pochudnutého a parádne opáleného. Máličko, ale len málilinko som sa hanbil. Mal pri sebe aj Voříška, mohlo mi to napadnúť.
Pokračovali sme ďalej smerom na Fagatu. Cesta sa kľukatí po chrbáte hrebeňa, ktorý bol jasne vytvorený silným prúdom lávy vytekajúcej z vulkánu v strede ostrova. Tento ostrov je vlastne jedna sopka, samozrejme už kľudná. Pamätám si ako som hýkal v každej zákrute, je to ozajstný raj pre motorkárov. Žiaľ aj cyklistov, ktorý mi miestami liezli na nervy. ;o) Po ceste bolo múzeum obrovských veci, z cesty bol vidieť asi 4 metrový varič kávy.
Šli sme aj okolo Ťavieho zábavného parku, ťavy vyzerali spokojné, ale my nie sme na tieto komerčné turistické atrakcie fakultatívneho spotrebného typu. Nasledovala ALOE farma. Gran Canaria je známa svojou produkciou všetkého-možného aj nemožného z ALOE. Baby chceli zastať, ale nemali sme interkomy ;o) a ťahali sme ďalej. Po ceste sme si pozreli priehradu Presa de Chira. Je to veľká priehrada a zároveň zdroj vody na ostrove. Keďže je na tomto ostrove všetko zelené, voda v tejto priehrade nie je výnimkou.
Roque Nublo
V Ayacate sme zatočili hore smerom k Roque Nublo. Parkovisko je hneď vedľa cesty a predstavte si nie je platené. Pozamykali sme si helmy a bundy k motorkám a vybrali sme sa na asi hodinovú túru s jemným prevýšením. Cestou sme videli zakrútenú vozovku z Ayacaty smerom hore k parkovisku. Príroda je tu úžasná, výhľady kolosálne a všade je badať pravekú činnosť sopky. Oplatí sa hecnúť a vyjsť až hore. Krásny výhľad je odmenou, vidieť odtiaľto plantáže v San Nicolao, najvyšší vrch Pico de Nieves, Roque Bentayga, darmo – Roque nublo je vidieť skoro odvšadial a zákon optiky sa oklamať nedá ;o)
Obedík sme si dali pri ceste klasické španielske Tapas. Dovolenka – žiadna dieta. Do Maspalomas sme zbehli cez GC-505, kde sme si pozreli priehradu pri meste Soria s nápisom MAKE A WISH, okoštovali opuncie. K oceánu sme sa vrátili pri meste La Playa de Arguineguín a užili sme si cestu pobrežím, kde som si vyskúšal gimbal na motorke, zábery sú z neho obstojné. Môžete posúdiť vo videu. Babám sa páčili útesy a na nich Španieli praktizujúci nudizmus – nám s Jankom nie.
Maspalomas
Po príchode sme sa dohodli, že pred večerou sa poprechádzame po dunách. Na duny sa dostanete pešo z mesta Maspalomas. Všade sú schodiská smerom k dunám. Poviem vám, piesok klame ako voda. Po prvom pohľade som mal pocit, že nejde o veľký priestor, ale opak je pravdou. Pláž lemuje duny dookola celého mesta a plocha kvázy-púšte je obrovská. Je to naozaj prechádzka na pol dňa a k tomu všetkému piesok sťažuje chôdzu. Pláž je stále plná ľudí, ktorí sa prechádzajú hore dole.
Duny sú obrovské a najlepšie je chodiť po ich hrebeňoch. Kochali sme sa výhľadmi na pohorie za mestom, na oceán a samotne duny. Celú eufóriu nám prekazil párik mladých mužov, ktorí sa mali asi navzájom radi. Nevinne sa fotili, keď tu na moje zdesenie jeden z nich stiahol trenky a pobehoval nahý po Špeciálnej Národnej prírodnej rezervácii Las Dunas de Maspalomas (Reserva Natural Especial de Las Dunas de Maspalomas), zatiaľ čo mu jeho láska fotila, teda ho.
Caldero
No, potreboval som panáka, aj keď ma všetci ukľudňovali, že tu je to normálne, že o týždeň tu je Dúhový pochod. Ja som ale chlapec z Vrakune, proste to bol šok. Šli sme do centra a dali sme si paellu a caldero v reštaurácií San Diego na Av. de Tirajana, kúsok od nášho apartmánu. Chutilo nám viac caldero, je to paella, ktorá je viac vodovejšia a podáva sa v hrnci (caldero). cerveza grande a vino tinto….
14.4.2018 Sever, „chlanšie“ počasie, rally, príroda ako na Záhorí, v Galdári dážď a hlavné mesto Las Palmas
Ráno sme si privstali a šli si pozrieť východ slniečka. Nad obzorom boli mraky, tak sa nám to moc nepodarilo, ale užili sme si vetrík od oceánu. Pred odchodom sme si zapózovali pri nerezovom nápise Maspalomas pri promenáde.
Raňajky, kávičky a zase GC-60. Plán bol ísť smerom na sever, ale v meste Tajeda sme zistili, že kvôli Rally, bola uzavretá cesta, vrátili sme sa a rozhodli dať si okružnú jazdu. Z GC-60 sme zabehli smerom na Roque Bentayga, ale v tomto úseku ráno nesvieti slniečko a je tu „chlanšie“ (ako sa na Nitre vraví). Keď sme s Jankom džentlmeni a viezli sme dámy rozhodli sme sa pre obchádzku uzavretej cesty cez cestu GC-606. Zastavili sme na odbočke, kde stáli dvaja Španieli na GoldWingoch. Pánko si zadal ciel do navigácie, hodil ju do kufra a vyrazili. Po chvíľke sme ich predbehli a GC-606 sa nám predviedla v plnej kráse.
Na mape to vypadá tak, že obídeme oblúkom Roque Bentayga zo západnej strany a je to. Realita je taká, že sme museli obchádzať dva hrebene z vyvretej lávy serpentínami smerom hore aj dole. Miestami sme sa pozerali na cestu, ktorá bola pod nami o niekoľko desiatok metrov a nikde neboli zvodidlá. Lenka mi hlásila, že jej je tá krása až nepríjemná a nemôže sa pozerať dole. Takéto niečo u nás nezažijete.
Pressa del Parralillo – Gran Canaria
Malé osady s pár domčekmi, sliepočky, kozičky a kolosálne skaly vôkol. Keď sme schádzali k Pressa del Parralillo, zastal som na rozcestí. S Jankom sme sa usmievali, bolo to úžasné jazdenie. Prehodili sme pár slov a vravím, že toto s tými Goldwingami bude skoro až heroický výkon. Stavil by som sa, že sa otočili a šli inam. O minútu nám zakývali a zmizli smerom na San Nicalao. Mne padla sánka a predstavil som si sám seba o 15 rokov na takejto motorke. Našim cieľom bol priehradný múr a vyhliadka na túto priehradu, tak sme vošli do tunela a pokračovali opačným smerom.
V hornej časti GC-606 z výhladky nad Pressa del Parralillo:
Pokochali sme sa výhľadmi, pochopili akí sme malilililinkí voči vulkánu a pokračovali na Alternaru, kde nám už bola pekná zima. Gran Canaria je rozdelená vrcholom Pico de Nieves, všetko pod ním je jar/leto a všetko nad ním je v iných ako letných dňoch jeseň. Keďže je severná časť vlhkejšia, je to úplný opak juhu, žiadne skaly, piesok, pustaina, ale borovice, vôňa ihličia. Miestami som sa cítil ako na Záhorí. Potom sa zjavilo obrovské papradie a bol som razom v Jurskom parku. Bolo tu teda vlhkejšie a chladnejšie, preto sme sa na križovatke obliekli a vyskúšali cestu GC-220 a skočili v peknom mestečku Galdár. V meste je vidieť vplyv španielskej kolonizácie a cítil som sa ako v starých časoch v Madride.
Galdár Gran Canaria
Zaskočil nás tu dážď, pred ktorým nás majiteľ Rent-a-Moto vystríhal, ale našťastie nám dal lokálne webové linky na počasie, kde sme zistili, že si musíme dať obedík, dezert a dlhú kávičku. Našli sme si lokálnu reštauráciu a na odporúčanie sympatickej servírky sme si dali čerstvé Gambitas. Gambas sú krevety a Gambitas ich miminká. Mimochodom na tejto dovolenke sme ich jedli snáď aj na desiatu :o) Dokonca na apartmán sme si kúpili kilové mrazené balenie a po večeroch sme si ich robili na cesnaku a jedli pri bazéne.
Keďže nás dážď zdržal, museli sme späť po diaľnici po východnej časti cez hlavne mesto Las Palmas. Tu sme sa rozdelili nedopatrením a neskôr sme sa stretli. Všade sú tu diaľnice obchvaty a musím teda objektívne skonštatovať, že v inom teréne ako je Sitno… Cestou späť, ako sme uháňali po diaľnici popri letisku, oproti nám pristávalo lietadlo po sčítaní rýchlostí, únavy, vetru, prevýšenia, chuti na servezu grande sa Jankovi zdalo, že to lietadlo stálo na mieste. Celý čas nás o tom presviedčal. Piva sme sa dočkali aj Fish&Chips v Tipsy Hammock.
15.4.2019 smutné rozlučenie sa s motorkami
Ráno sme šli Jankom vrátiť mašinky. Po ceste sme ich natankovali. majiteľ ani nepozeral do nádrže, lebo nás videl na pumpe;o) Dôkladne ich poobzeral a vrátil nám kaucie.
Ďaľšie dni sme už len ležali na pláži a v Tipsy Hammock a ano: cerveza grande a vino tinto….
Motorečka
Afrika Twin je zábavná mašinka. Ľahko sa ovláda. Musel som si len chvíľku zvykať a potom keď sme si zosynchronizovali periódy – to šlo ako samé. Oproti mojej GS má slabšie brzdy, sedadlo je menej komfortné, čo som k večeru už cítil. 21 palcové predné koleso zvádza k odbočeniu na nejakú offroad cestičku, žiaľ upísali sme sa kauciami blokovanými na kartách. Výkonu má na Kanárske až-až. Zhodli sme sa, že ak tam pôjdeme znova, stačia nám aj menšie kubatúry, pretože jazda bola 1-2-3-4-3-2-3-4-3-4-3, 6tku som zaradil raz na diaľnici z Las Palmas do Maspalomas. Cesty sú tu naozaj kľukaté a s parádnym prevýšením.
Papanica
Ako som spomínal vyššie, na Kanárkach si treba dať Gambas, sú to krevety, ktoré vám prinesú v hlinenej nádobe, kde bude ešte praskať horúci olivový olej s cesnakom. Chlebík majú všade dobrý a čerstvý. Ďalšia lahôdka je Paella, robia ju s morských plodov, alebo len tak kuraciu. Na každom kroku vám ponúknu tapas, čo sú vlastne malé porcie jednotlivých jedál, aby ste viac vládali. Pivá majú obstojné. Vyslovená špecialita Kanárskych sú varené zemiaky s Rojo omáčkou, majú ich všade, ale ja niesom zemiakový typ.
Tapas
Na motorkách sme najazdili asi 1000 km. Nebolo v našich silách dať denne viac. Na začiatku sme uvažovali, že si mašiny nechame dlhšie, ale na konci tretieho dňa sme si povedali že stačilo. Bola to makačka a chcelo to pauzu.
Ešte pri odlete sme sa zhodli, že na jeseň sme späť a hľadali sme letenky..
Krátke video z mojej produkcie na tomto linku: Gran Canaria na jar – VIDEO
Fotogalériu zase na tomto Gran Canaria na jar – Galéria