Po ťažkých kovidových rokoch sme si naplánovali dovolenku na Sicílii. Chceli sme pokračovať v nasadenom štandarde: Ostrov po ostrove Korzika, Sardínia a Sicília na motorke. Lietalo sa z Bratislavy priamo do Trapani. Naivne sme sa tešili, že budeme mať možnosť zúročiť naše dvojročné štúdium taliančiny. Lenka našla letenky v super cene Bratislava – Trapani. Tak sme sa nabalili: jeden väčší kufor s helmami a cestovali sme v moto-oblečení.
16/6/2022 Prílet a rekognoskácia okolia.
Človek mieni a nizkonákladovka mení. Keďže bol na letisku pri Trapani Sicílčanmi a hlavne Talianmi obľúbený štrajk, pristátie sme mali v Palerme. Letisko je za Palermom smerom k Trapani. Na letisku sme zaváhali a museli sme dve hodiny čakať na odchod autobusu. Dal som si prvý krát „un cornetto con crema di pistacchio e cappucino“ a bol som spokojný.
Cesta autobusom prebiehala svižne. Na Sicílii sa jazdí sicílsky ;o) Po nejakej hodinke aj niečo Il Pullman dorazil do Trapani a previezol nás celým mestom až k starobylému centru. Po ceste sme šli okolo požičovne, kde som už videl motorku, ktorú sme si na zajtra rezervovali. Centrum Trapani je veľmi pekné, zo všetkých strán more a nádherné históriou dýchajúce budovy a do toho hrkot kolečiek našich kufrov.
Apartmán sme mali nad mäsiarstvom skoro na konci polostrova v starom centre. Hneď po tom ako sme sa umyli a ubytovali, prešli sme sa po meste, aby sme vedeli čo a kde je. Po ceste do starého prístavu sme sa zastavili v Paniterií (Sendvičovni) Braciami e Braciami. Čo znamena objím ma a objím ma. Sicília nás objala, super sendič a vinko.
Po dlhej asi 12km prechádzke nás príjemne prekvapila večera v A`Nassa seafood, kde predávajú morské príšerky v papierovom kornúte. Pivko sa dalo ;o) Večer som ešte natočil západ slnka a dali sme Gelato in brios.
17/6/2022 Prvý den na motorke Naozajstná – Sicília na motorke
Keďže som ranostaj a mäsiar musí skoro ráno otvoriť plechové žalúzie a nakŕmiť s odrezkami čajky a všetky mačky z okolia. Nevedel som spať a tak som Lenku nechal a šiel si som pozrieť rybí trh v prístave.
Prvý krát som videl mečúňa a vyludnené Trapani.
Potom raňajky dole na námestí v kaviarni, kde som si dal zase Un cornetto con crema di pistacchio e cappucino.
Vespa Tour – Sicília na motorke
V Trapani VespaTour na Via XXX Gennaio nás už čakala Honda NC700. Motorka za mňa v katastrofálnom stave. Aj nás pár krát šmyklo a potom som už mal strach a rešpekt pred babičkou. ABS bolo zjavne nefunkčné. stále blikalo, ale nakoniec nám poslúžila a prešli sme všetko čo sme mali naplánované.
Majitel zlatý, odovzdal a keď som mu ukázal ABS a nejaké škrabance, mávol rukou, že o tom vie. Pre istotu som si to nafotil a vyrazili sme pre veci do apartmánu a následne po pobreží smerom na sever.
Prvá zastavka Bue Marino. Začínalo byť naozaj teplo. O 10 už bolo okolo 30°C..
Smerovali sme do San Vito Lo Capo priamo na sever. Keď sme sem dorazili, na pláži bolo naozaj veľa ľudí a tak sme sa okamžite zhodli na tom, že pokračujeme ďalej smerom na Zingaro.
Zingaro
Cesta sa krásne vinula okolo mora po skalách, miestami bola aj bez asfaltu až sme nakoniec dorazili na parkovisko, odkiaľ sa ide smerom k Zingaro peši. Bolo fakt pekelne teplo a neboli sme pripravený na hodinový trek smerom dole k pláži. Boli sme trocha hladní a tak sme si dali v stánku Pannino con penelle. Nevedeli sme pochopiť o čo ide až nám to jedna Američanka preložila, že ide o akési placky z cícerovej múky. Neskôr Lenka študovala a zistila, že je to typické sicílske jedlo.
Tu už sa ďalej nedá ísť, tak sa treba otočiť, ale tentokrát mi to nevadilo, Zase krásne výhľady sicílskeho pobrežia. Pri Custonaci sme na pumpe s výhľadom do vnútrozemia načapovali za skoro dve eura liter. A pokračovali Castellamare di Golfo, za ktorým je pláž Spiaggia Plaja. Obrátili sme to späť a ako ide cesta hore do kopca po poreží nad mestom je pekná vyhliadka s bufetom na kolesách, kde mali zase panele;o)
Arancini v Erice – Sicília na motorke
Cesta po rýchloceste ubiehala celkom rýchlo v tom teple a Lenka chcela vidieť ešte Erice. Tak sme z vnútrozemia z Vallderice vybehli po serpentínach hore. kde sme okúsili ďalšiu špecialitu od vraj známeho šéfkuchára z TV – Arancini!
Erice
Erice je mestečko na kopci s úzkymi uličkami a s kamennými cestami. Dá sa prejsť aj autom. My sme nechali motorku na parkovisku a prešli si ho romanticky peši. Vošli sme cez Trapanskú bránu (Porta Trapani) hneď na rohu v La Tonda Fritta predávajú spomínane Arancini. Je to kúsok od Torre di ré Frederico (Veža kráľa Frederika), odkiaľ je nádherný výhľad na celé Trapani. Sem do Erice vedie aj Lanovka z mesta, ktorú sme cestou dole míňali. Osobe si ale myslím, že ak je možnosť, treba ísť hore autom, výhľady sú po ceste oveľa krajšie ako z lanovky.
SP31 smerom z Erice priamo dole do Trapani ide popod spomínanú Funiviu – lanovku a ponúka perfektné výhľady na more, Trapani a Favignanu
18/06/2022 Turecké schody – Sicília na motorke
Áno, ráno zase „un cornetto con crema di pistacchio e uno cappucino“ a dnes sme sa vybrali opačným smerom, teda okolo letiska na Marsalu, pred ktorou sú soľne jazerá na ťažbu soli z morskej vody. Zastavili sme pri Salina Genna. Majú tu veľmi pekné prostredie. Čisto, dobrá káva, slaný vzduch, príjemné posedenie a pekný obchodík, kde človek neodolá a kúpi si nejakú soľ ako suvenír.
Nasledovala zastávka na pumpe a po ceste SP61 smerom na Agrigento, pred ktorým bol ďaľší náš cieľ Scala dei turchi (Turecké schody). Čas príchodu sme mali dobrý, ale čo bolo horšie, že sa nám kazilo počasie. Ďalej na juh k Agrigentu bola čierňava a práve Agrigento sme plánovali za náš dnešný cieľ, presnejšie Valle dei Templi (Údolie chrámov).
Scala Dei Turchi – Sicília na motorke
Cesta nad Tureckými schodami je lemovaná reštauráciami s parkovaním, kde je logicky podmienka konzumné. S motorkou ale nebol problém zaparkovať. Po cestičke ktorá vedie dole na pláž sme sa dostali až pod schody, Žiaľ neboli už prístupné, lebo počas korony nejakí kreténi na nich vyliali červenú farbu. Našťastie sa podarilo všetko vyčistiť, ale vďaka týmto kreténom sa tam už bežný turista nedostane. Z čoho som bol smutný, celkom som sa tešil.
Žiaľ ako sme sa blížili k Agrigentu, čierňava hustla a tak sme sa rozhodli, že prečkáme prípadnú búrku v miestnom fastfoode. Objedali sme si jedlo a a počkali asi 45min. Potom sme sa zhodli, že pokračovať do búrky nemá zmysel a otočili sme to späť cez vnútrozemie do Trapani. Voľba to bola dobrá. Na konci dňa som zhodnotil, že vnútrozemie Sicílie je oveľa pútavejšie ako pobrežie. Aj pre nás vnútrozemcov.
Niečo lokálne – Sicília na motorke
Večer sme chceli vyskúšať niečo kam chodia hlavne domáci. Lenka vyňúrala Rosticceria al polero da Roberto. V uličke smerujúcej od pobrežia je rychle občerstvenie, kde vyprážajú hlavne Aranchini. Pred vchodom stojí veľa ľudí. Je tu také ariadenie v ktorom sú očíslované trojuholníky ako poradovník. Bolo pred nami asi 20 ľudí. Každý bral v igelitkách aj 10 arancini domov. Ale počkať stálo za to. Čerstvé arancini, každá príchuť má iný tvar. Šiška, gulička, čapatá gulička a cena? Do dvoch eur za kus. Dali sme si po dve a nevedeli ich dojesť.
19/06/2022 Nabídka která se neodmítá
Keďže sever aj juh od Trapani bol pokorený, ostával už len východ, teda vnútrozemie. Vybrali sme sa teda do Corleone. Deň som začal prekvapujúco s „un cornetto con crema di pistacchio e cappucino“ v prístave v Trapani.
Vo vnútrozemí bolo fakt teplo. Ale letná Sicília, členitý terén, jemná pahorkatina, vinice, olivovníky. Hrozno sa tu pestuje tak, že sa vršky nestrihajú ako u nás a tvoria akýsi slnečník. Vždy na kopci sú zadržiavacie nádrže na vodu, z ktorých zavlažujú vinice. Hľadali sme s Lenkou celý čas nejaké zlé víno, no na Sicílií je to veľký problém ako na Morave ;o) V Salumi sme si na námestí dali perfektnú kávičku. Zaujala ma tabula, tutte le direzioni (všetky smery), takže aj Bratislava… Zaparkoval som na chodníku a starší pán ma upozornil, že za to dávajú pokuty, nech to dám na cestu. Som sa poďakoval a preparkoval.
Ponte di Calatrasi
Po ceste do slávneho Corleone nás čakalo ešte príjemné prekvapenie – románsky most Ponte di Calatrasi. Natočil som ho na GoPRO zhora, zdola, zboku, zblizka, zdiaľky a šli sme ďalej. Super bolo, že sme tu boli úplne sami. Viac najdeš vo videu z tohoto tripu.
Do Corleone sme prišli zdola, vošiel som na namestie a šiel do kopca po mačacích hlavách bez zastavenia v úzkej uličke. Lenka už bola nervózna a klepkala ma, že kam idem… Vyliezol som hore, vošiel do tunela a zhora bol krásny výhľad na skalu nad mestom a samotné mesto.
V Gibeline sme šli popri múzeu, kde bola zaujímavá inštalácia. Chviľu som dokonale počul Lenku a rozumel jej.
Večer Lenka rezervovala stôl v reštaurácii na námestí Osteria La Lanterna – kúsok od nášho apartmánu. Chceli sme vyskúšať domáce jedlá. Ako predjedlo sme si dali tatarák z tuniaka, keďže sme boli v Trapani. Lenka si dala svoje obľúbené Vongole (mušle) a ja som si dal Busiate con pesce spada e bottarga di tonno. (Typické cestoviny busiate s mečúňom a ikrami z tuniaka)
Večer tu bol zvláštny cirkevný pochod, kde šli ľudia s cirkevnými relikviami a niečo recitovali.
20/06/2022 Pláž v Trapani – Sicília na motorke
Po troch dňoch nás už omínali zadky a už sa nám nechcelo isť niekam ďaleko na motorke aj vzhľadom na to, že počas dňa bolo vysoko nad 30st. Preto sme sa rozhodli že využijeme motorku a najdeme si pláž pri Trapani. Predtým ráno sme boli ešte na rybom trhu a priamo z lode sme si kúpili dorady. chlap nam to za peknú prirážku očistil. Neskôr sme teda skončili na pláži Spiaggia di San Giuliano. Pekná pláž s čistým morom barmi. Mali sme nejaké sendviče, tak sme na zaplatených lehátkach poctivo preváľali pol dňa. Čo je môj limit a preto som začal vymýšľať s obedom. Prehovoril som Lenku, že potrebuje na obed Arancini z Erice a že ma musí počkať na pláži. Nič mi už nestálo v ceste klopiť v zákrutách smerom hore na Erice.
Čo čert asi aj chcel je že mali zatvorené. Preto som sa vrátil do Trapani a na hlavnom bulvare našiel ďalšiu Arancinovňu – Arancinando. Takže síce dve hodiny, ale misia splnená ;o)
Večer som bol ešte umyť motorku, keďže sme ju na druhý deň vracali. Potom sme s Lenkou zbehli na vedľajšiu ulicu a požičali sme si bivykle za 5€/kus/deň. Ráno sme totiž chceli pokračovať vo válaní sa niekde pri mori. Na večeru sme si spravili ráno kúpene rybky.
21/06/2022 Fare niente alla spiaggia – Sicília na motorke
Viem že čo teraz napíšem bude skrátka neuveriteľné, ale deň som začal „un cornetto con crema di pistacchio e cappucino„
Ráno som bol vrátiť motorku. Spomínal som, že ma pár krát smyklo vďaka nefunkčnému ABS, majitel mavol rukou a podpísal prevzatie. Ako som sa vracal, našiel som snehulienku v sklenej rakve.
Po ceste som id staršieho pána kúpil neskutočné čerešne, marhule a jahody za pár eur. Lenka bola nadšená a vlastne aj ja ;o)
Z tohto dňa nemám žiadne fotky, lebo sme boli naozaj len na pláži. Zašli sme najprv za pláž Spiaggia di San Giuliano. Boli tam samé skaly a súkromné vily, tak sme usúdili, že bude lepšie sa vrátiť na pláž.
Pred večerou sme sa stavili v prístave a kúpili si lístky na loď na zajtra na ostrov Favignana. Potom sme vrátili bycykle a skončili zase v Osteria La Lanterna, keďže sme boli spokojní.
22/06/2022 Una favola alla Favignana – Sicília na motorke
Smutno sa začal tento deň. Keďže sme museli byť skoro ráno (7.oo) na lodi, nestihol som si dať corento. Všetko sa ale na dobré obrátilo na Favignane. Loď je naozaj rýchloloď na lyžiach a za cca 30 min sme stáli na móle a mierili do rent-a-bici. Všetko za pár minút vybavené. Cena sice 10€/kus/deň, ale sme zase na malinkom ostrove, na ktorom sa presúva len na bicakoch. Vydali sme sa teda doľava smerom k pláži Spiagia di Marasollo, kde som si dal „un cornetto con crema di pistacchio e cappucino„.
Favignana
Favignana je úžasný ostrov. celý sa dá za 20min obehnúť na bicykli. Všetko ako na dlani. Zaujalo ma, že sotrov slúžil na ťažbu skaly. Všade na ostrove su do zeme vyrezane kvádre zo skál a v nich obydlia. Na pobreží sú pozostatky zo šmykľaviek po ktorých spúšťali kedysi kvádre zo skál do lodi, alebo do mora.
Zastavili sme sa aj na Spiaggia di lido Burrone, Punta fanfalaj na majáku Faro di Punta Marsala, odkiaľ je vidieť afriku a aj chytiš Tuniský GSM signál. Na spiaggia di bue marino sa človek dotane až k moru na molo po ceste vysekanej v skalách.
Cala Rosa
Tiež sa tadiaľto nosila skala a pauzu sme si dali na Cala Rosa, ktorá stojí za to. Zaplávali sme si tu. Skoro na hladine mora sú umelo vysekané jaskyne, pozostatky po ťažbe. More je tu gýčovo tyrkysové.
Potom so lenke trocha dvihol adrenalín, lebo keď som si chcel dotiahnuť na bicykli sedačku, zlomil sa mi úchyť a rozrezal som si ruku. Od tohto momentu nosím v pri sebe leukoplastové stripy pre prípad že sa zase porežem.
Spiaggia di Marasollo
Vrátili sme sa do prístavu, kde sme si vo fastfoode dali kornút s morskými príšerami a panelami. Pokračovali sme na pláž Marasollo s bielym pieskom, kde sme si za 50€ zobrali dve lehátka a oddychovali až do večera. Museli ma ošetriť, aby som neprivolal žraloky ;o) Loď mala meškanie a nejako dlho parkovala. Keďže ešte ľudia mali strach z korony, všetko sa odohrávalo na parkovisku v prístave. Keď sa konečne podarilo kapitánovi zaparkovať, zožal obrovský aplauz ;o)
Večer sme sa rozlúčili so Sicíliou vínkom a v taverne v centre Caupona Taverna di Sicilia
23/06/2022 Odlet
Ráno autobus, potom lietadlo a naobed čistučká Bratislava.
Sicilia
je to ostrov, je krásny, je svojský, ale nie je to Sardínia. Je tu všade v uliciach špina. Keď sme v Bratislave šli taxíkom z letiska žasli sme aké máme čisté mesto. Ľudia na Sicílií nie sú takí prívetiví a je aj problém s rečou. Hlavne starší ľudia si idú svoje v sicílčine a tej sme nerozumeli. Favignana celý dojem dramaticky zlepšila a ako som už písal vyššie, vnútrozemie Sicílie je dych berúce a berie výrazne body pobrežiu. Ale ak chcem vidieť pekné talianske vnútrozemie, nemusím ísť tak ďaleko, stačí Toskánsko.
Dobre, že sme leteli, asi by som bol sklamaný, ak by som sem dral gumy na mojej motorke. Sicília je, ale čo sa vínka a jedla týka vysoko nasadená laťka. Užili sme si to naplno a dohodli sme sa, že jej ešte dáme šancu, ale trocha východnejšie. Taormína, Saraguza, alebo Katania. Pri Trapani, ale už nemáme ten pocit, ako pri Sardínií, že sem sa určite vrátime…