Keďže už máme skalp Korziky, Sardínie a aj Sicílie, ostali už len tie malé ostrovy. Z nich je asi najväčší ten, kam koalícia víťazov po bitke národov v roku 1814 poslala do exilu Napoleona Bonaparte, na ostrov ELBA. Motovýlet na Elbu bol teda rozhodnutý.
19.05.2023 Teleport po kvalitných diaľniciach do Latisany
Ráno sme sa naraňajkovali a vyrazili smer Rakúsko – Gracz -Villach. Plán bol, spraviť aspoň 500km, ale nakoniec sa Lenka hecla a vydržala 600km. V mestečku Latisana hneď pri rieke Tagliamento sme našli hotel s raňajkami s názvom Bella Venezia. Hotel nič moc, ale na prespanie ok a raňajky boli obstojné. Na večeru sme šli do centra, kde prebiehala ceremonia vyvešania vlajky ako spomienka na druhy svetovú vojnu, kdey bolo mesto bombardovane.
20.05.2023 Krížom cez Taliansko
Keďže je hotel Bella Venezia blízko Lignana, tak bol zvolený prejazdným bodom a teda aj príjemnou prestávkou na kávu na pláži. Nechcem si predstavovať, čo sa tu deje v lete a aký je to tu turistický masaker. Keďže som si to nechcel predstaviť, tak mi káva chutila.
Po ceste sme videli pripravovaný známy motorkársky zraz v Lignane.
Dnešná cesta viedla späť cez Latisanu na dialnicu, potom okolo Padovy, Bologne a vo Florencií sa nám podarilo preletieť odbočku na Prato. Na niektorých miestach sme videli pozostatky po povodni, ktorá tu pred pár dňami vyčíňala. Pred cestou som veru mal obavy, či sa nám okolo Bologne podarí prejsť bez zápchy, ale taliani zamakali a všetko bolo ok. Pred jedným z mnoho tunelov bolo vidieť že ešte sanovali sosuv, ale premávka nebola obmedzená.
Po návrate ná správnu cestu sme úplne náhodou našli mesto Montecatini. Až po večeri a prechádzke centrom, pozerám na Google, že Montecatini je kúpeľné mesto. Padlo rozhodnutie, že prvá ranná zastávka bude v kúpeľoch. Noc v hoteli Rafael prebehla v poriadku, asi v najmenšom apartmáne v Európe. Raňajky v cene boli celkom dobré. Cappuccino e cornetto vuoto e stato bene…
408km väčšina po dialnici
21.5.2023 Konečne ELBA a mimo diaľnic
Ako som spominal, ráno krátka zastávka v kúpeľoch a pokračovali sme smerom ku Colodi, kde sme boli predminulý rok a Lenka chcela vidieť francúzske záhrady. Žiaľ boli zatvorené a tak sme sa kúsok vrátili a vyrazili k Ville Torrigiani na návšteve ktorej trvala princeznička Lenka na fotke:
Prechádzka po romantických záhradkách s kvitnúcimi májovými kvetmi, s citrusovými plodmi, fontánkami, jazierkami, schodmi bola príjemná upútavka na následnú komentovanú prehliadku samotnej vily.
V Mestečku la Chiesa sme zastavili v Lidli a občerstvili sa. Ďalšia zastávka bola už v Piombine v prístave pred trajektom, ktorý tam už čakal. Listky sme si kúpili pred cestou cez internet.
Na trajekte ľudia krmili čajky priamo z rúk. Bola to zábava. Trajekt obopláva časť ostrova a zo severnej strany pristane v meste Portoferraio na ostrove Elba pod vilou Napoleona Bonaparte-ho. Plavba trvala hodinku a prišla mi veľmi príjemná. Dobrá káva na palube a krásne výhľady na ostrov. Vykládka prebehla veľmi rýchlo a spôsobila náhle zaplnenie centra mesta autami. Vydali sme sa smerom na západ po severnej časti ostrova do dediny Sant Andrea, kde sme malo zarezervovaný hotel.
Konečne ostrov Elba
Hneď prvý výhľad na ostrove bol nádherný. Už sme sa tešili na ubytovanie. Nasledujúci den, nás čakal naplánovaný roundtrip okolo časti ostrova. Ubytovanie v dedinke Sant Andrea v hoteli Cernia Isola Botanica s vlastnou botanickou záhradou a výhľadom na more sa nám veľmi páčilo.
Večer nám dobre padlo talianske jedlo na pláži a prechádzka pri mori a na skaly, ktoré sú na hrane zálivu.
22.05.2023 Veget na ostrove Elba
Ráno som sa veľmi tešil a tak som vstal už ráno o 5:55 a fotil som východ slnka.
Prichystali sme sa na raňajky. Kde bol inak k Lenke personál veľmi prívetivý a keď zistili, že má Lakto-intoleranciu, začal celý personál lietať a urobili jej cappuccino bez mlieka, praženicu a koláčiky, samo-sebou bez mlieka. Raňajky boli super s výhľadom na more. Naplánovali sme si krátky výlet okolo západnej časti ostrova, tak, aby sme boli na obed naspäť a mohli vegetiť pri mori, ale plán sme napokon zmenili. Lenka sa tešila z novej motorky tak vyrazila na nej, nechcela aby som ju ja viezol.
Vyhľady z radialy berú dych, hlavne pre nás suchozemcov. Výlet sme si spríjemnili viacerými zastávkami pri plážach. Ako Cala dell’Alga, kde sme museli zísť peši dosť strmým kopcom a už bolo pekne teplo. Pláž bola z čiernych kamienkov a nebol na nej absolútne nikto. V Marina di campo, kde sa nachádza na pláži jemnučky piesok a nádherné vlny. Káva ako všade kvalitná.
V La pila som našiel cestu okolo Veže svätého Giovaniho po ceste, ktorá sa dosť klukatí. Ja som si to užil a na vežu som aj vyliezol a užil si výhľad. Vyliezli sme az v Poggio, kde sme si dali obed.
Po ceste je parkovisko v jednej zákrute, kde sa dá zaparkovať a ísť na lanovku, ktorá vedie na najvyšší vrch na ostrove Monte Capanne. Padlo teda rozhodnutie, že hodíme Lenkinu motorku na hotel, oblečieme sa a vrátime sa na parkovisko pred lanovkou a skontrolujeme ten vrch. Jazda na lanovke je zážitok.
Monte Capanne, najvyšší vrch na ostrove Elba
Lanovka pozostáva z takej malej žltej klietky v ktorej stojíš, pozri videjko.
Od vrcholnej stanice lanovky sa da vyšliapať až k najvyššiemu bodu vrchola, kde je krásne vidieť dookola more a ostrov má človek ako na dlani. Zjavne sem vedie aj nejaka hikingová (pre nás starších – turistická) cestička, lebo tu bolo viacero backpackerov ( turistov ), ktorý sa fotili pri vysielač na najvyššom bode Monte Capanne.
No a poobede luxusný veget na pláži a v reštike. Heslo: Vermentino. Inak biele vino na ostrove je snáď všade vynikajúce. Ked píšem všade tak aj v supermarkete 😆. tak ako všade v Taliansku dostane človek ku vinku aj na ostrove Elba pochutinky ku vinu.
23.05.2023 Narodeninkový round trip – Quaranta
Lenka mala v tento krásny deň okruhle ehm narodeniny. Naraňajkovali sme sa v našom hotelíku s výhľdaomo na more, kde plával korzár. Okruh, ktorý nás čakal dnes, bol o niečo dlhší, chceli sme vidieť každé zákutie ostrova. Šli sme dnes zase na oboch motorkách smerom na východ. V Marciane som kúpil Vermentino na večer v supermarkete a neskôr v Procchio smerom na La pila na juho a potom zase na východ do Lacony. Ty je veľmi pekná oblúková pláž a v tento deň s pokojnou hladinou. Dali sme si priamo na pláži kávičku a samozrejme cornetto vuoto.
Potom sme sa presunuli o niečo na východ a nasledne na najjužnejší bod ostrova, ktorý je na počudovanie veľmi zvlnený a hornatý. Pláž Spiagia dell`innamoratta – teda „nesmrteľná“ bola nádherná. Priezračná zelenkavá voda, nikde nikoho na okraji krásne skaly a slnko.
Napak o pár desiatok minút sme obedovali na najsevernejšom bode ostrova v Cavo.
Následne sme po severnej časti ostrova prefrčali nazad do hotela. Poobedie sme si zase užili na skalách a pláži v San Andrea. Večer ma Lenka pozavala do reštaurácie, ktorá je nad hotelom. Lenka mala sefiu v paradajkovej omáčke a ja Lasagne s morskými príšerami.
24.05.2023 Opúšťame ostrov smer Cinque Terre
Ráno posledné bohovské raňajky s výhľadom na more a pobalení vyrážame na trajekt, ale pred tym ešte zastávka pri spomínanej Napoleonovej vile v meste Portoferraio. Pred vilou bolo veľa ľudí čakajúcich na vstup. Pozeral som si fotografie z interieru a popravde tam nič moc nieje, tak sme radšej šli dole do prístavu na kávu a kúpili sme si nejaké občerstvenie a Arancini na trajekt.
Na trajekte bolo krásne slnečno a tentokrát som ja kŕmil čajky z ruky ;o) Po vylodení v Piombine sme sa vydali smerom na sever cez Livorno a Pisu. Šikmú vežu sme videli už viac krát, tak sme ju tentokrát vynechali a pokračovali do Ligurie. Zastavili sme sa na pláži vo Vecchiano s perfektnou plážou.
Ako sme sa bližili do mesta Massa, boli sme veľmi prekvapení, koľko klubov je medzi cestou a plážou a že prístup na pláž je dosť komplikovaný. Lenka ale našla ubytko v peknom útulnom penzioniku B&B residenza di marina. Po ubytovaní sme sa poprechádzali po pláž a našli aj kúsok verejnej pláže. Pri pláži sme sa najedli v reštaurácií pri mori, kde som mal veľmi dobrú pizzu. Bolo na nej o niečo viac paradajkovej omáčky, paradajky, ančovičky a mozzarella. Zamiloval som si túto kombináciu. Doma som to obohatil ešte o capari a zistil, že táto kombinácia je super aj na cestoviny.
24.5.2023 – Cinque Terre
Ráno nás čakali príjemné raňajky v útulnom penzioniku. Tešili sme sa na Cinque terre. Keďže ide o Instagramoidnopreplácnute turisticke miesto, tak sme vyrazili o niečo skôr. V meste la Spezia sme zabehli okolo vojenského námorného prístavu, ale napokon sme cestu našli. Riomaggiore sme prebehli a navigácia ma ťahala priamo to Maranoly. Pred mestečkom je rampa a platené parkovisko. S motorkami sa nikto v Taliansku nezaoberá, tak sme ich nechali hneď pri rampe a pešo sa vidali smerom dole k moru.
Maranelo, Cinque terre
Maranelo je male mestečko, kde sa malé domčeky ťahaju prudko od mora. Dostali sme sa na dve námestia, ktoré su kaskádovo nad sebou. Všade sú tu zaparkované malé rybárske zaplachtované loďky. Nerozumel som tomu prečo, ale nebola ešte zjavne sezóna, čo bolo vidieť aj na množstve turistov. Pri mori som si potom všimol malé žeriavy na loďky, ktorými jednoducho zložili člnok na vodu.
Pri mori sú reštaurácie a všade kaviarne, jednu z nich sme aj využili. Promenáda vedie doprava až za záliv a dá sa odtial pekne fotiť mestečko. Tak sme sa prešli. Ako sme sa vracali, všimol som si tunel pre peších, odkiaľ sa rojili ľudia. Zistil som, že je to tunel k vlakovej stanici a preto je mestečko lahko navštevovatelné množstvom turistov. Po návrate k motorkám sme sa otočili smerom k La Spezia a zatočili do Riomagiore. Je to veľmi podobné, tak sme šli ďalej. Chceli sme stihnúť Bagnone a vilu Princezničky liliputky.
Bagione
Smerom na sever od Le Spazia je mestečko Bagnone, ktoré ma scoje čaro. Kamenné úzke uličky, mostíky. Tesne pri podchode k mostíku sme zaparkovali pred prsiuteriou, kde nás nasmeroval pán na trojkolke s privesným vozíkom a množstvom ligotajpcich sa doplnkov. Bol v reflexenj veste a tak sme ho počuvali. V prsiuterii sme si vyputal panino s prsiutkom a syrom. Bolo super, tetuška sa vyhrala. Po prehliadke sme zistili že vyšiespomínaný pán bol taký miestny Pepek Vyskoč a na mieste už bol mestský policajt. Mestečko odporúčam navštíviť.
Palác Té
Pred Parmou sme si natankovali a pokračovali po dialnici križom cez mesto. Ďalšia zastávka bola Palác Té. Mantova je veľmi pekné mesto obkolesene jazerami. Palác sme si pozreli z vonku, časovo nám nevyšla prehliadka, ktorá bol časovo náročná, tak sme sa rozhodli, nájsť ubytko s bazénom a užiť si ešte dovolenku.
Lenke sa to podarilo, bol aj bazén aj reštika v blizkosti aj vinko – Corte Castelletto.
25.5.2023 Vilky po ceste domov
Prvá dnešná zastávka bola Palazzina di Villa Valmarana „Ai Nani“, ktorá bola obývaná princeznou liliputkou a jej otec sa rozhodol najímať len liliputov, aby sa necítla iná. Na plote sú všetky možné profesie. Bolo to celkom milé a vila má krásne záhradky na malej ploche. Viac vo videu.
Ďalšia zastávka bola Villa Emo. Tu sme si dali viac času a tak sme absolvovali aj prehliadku, ktorá je bez sprievodcu. Vila je nádherna a v dobrej kondicií.
Keď sme prešli cez rieku Piava, dostali sme sa do zaujímavej vinárskej oblasti. Všade boli strmé svahy a na nich vinice. Preto som musel zastať s kúpiť nejaké vínko domov.
Spali sme nakoniec v meste Tagliamento, kde preteká aj rieka s rovnakým názvom. Lenka našla reštauráciu, kde mali rybacie menu v akcií. Cenu si už nepamatám, ale na Taliansko to bolo naozaj super. Mali sme aj ustricu a kopu rýb. Lenka sa veľmi tešila.
Spali sme v penzione s názvom Pošta nad poštou. V noci tu oslavovali študenti niečo ako stužkovú, ale slušne do polnoci ;o)
26.5.2023 Rakúske diaľnice domov…
Cez Alpy smerom na Gracz viedeň a domov. Nieje tu moc čo popisovať 🤣
