Májový výlet do Talianských dolomitov , kde sme za deň prešli päť passov a dve offroad cesty. Talianské passy sú blízko pri sebe a dajú sa prejsť v relatívne krátkom čase. Neodolali sme ani svätyňu Sanctuario della Corona a samozrejme jazero Lago di Garda.
8.5. Bratislava – Grado
Osvedčená trojka, ja Riško a Raptor sme privolili Hyrimu, aby sa k nám pridal. Neuviedol sa moc v dobrom svetle. Keď sme čakali na hraniciach pri automate na diaľničné známky, písala jeho žena, že si nechal doma mobil. V skratke – meškal tuším dvadsať minút. V každom prípade sme vyrazili po diaľnici smerom na Taliansko a k moru do mestečka Grado. Obišli sme Neusiedler see, napojili sa na S36 smerom na Klagenfurt a Villach. Hneď za hranicami sme zišli z diaľnice a okolo Udine sme dorazili do mestečka Grado. Ktoré sme navštívili aj s Lenkou neskôr smerom na Amalfi.
Incident na pumpe
Tesne pred Gradom nás zastihol krátky dážď, tak sme zastali na pumpe. Pýtal som sa pumpára na wc a že ho majú pokazené. Je pravda, že sme netankovali a šlo o malú pumpu, ale pumpár bol fakt mentálne divný. Spustil sa dosť silný lejak, tak sme chvíľu stáli na dvoch tankovacích miestach. Raptor už nevydržal, tak šiel za pumpu na trávu. A to spustilo pumpára, začal hučať, gestikulovať a že čo si tam dávame panino (odkusol som si z chleba), že len tak mu to tam ošťiavame. Tak to som kukal, či je chudák v poriadku. Raptor sa do neho pustil, že má wc pokazené a že či si všimol, že leje. Zhodnotili sme, že bude asi lepšie ísť ďalej a nervy si nám ukľudnia Talianské passy. Pršať pomaly prestávalo a kúsok za kruhovým objazdom bola opustená pumpa v protismere, kde sme zjedli zavárané mäso a zeleninu s chlebom.
Grado (Friuli – Venezia Giulia)
Nevedeli sme nájsť nami vybraný Hotel Park Spiaggia, prišli sme z jednej a potom z druhej strany. Vždy nás zmietol fakt, že sa nachádzame v centre v pešej zóne, kde je vstup len rezidentom. Tak som pešo zašiel do hotela a tam ma upokojili, že môžeme motorkami prísť až k hotelu, vybaliť sa a potom zaparkujeme za kanálom v ich uzamknutom parkingu. Naše ŠPZ zadali do systému, aby nám neprišli pokuty. Recepčná mala problém pochopiť Riškovou „I AM READY“ ŠPZ, ale nakoniec všetko klaplo a mohli sme sa ísť najesť.
Večer sme sa prešli po promenáde a dali si v centre Pizzu.
9.5 Grado – Trans Lessinia – Affi (Lago di Garda)
S Riškom vstali o niečo skôr a hľadali sme nejakú kávu a ja som mohol polietať s dronom. Potom sme si šli za kanál pre motorky, aby sme ich mohli naložiť a vystrojiť na ďalšiu jazdu.
Najprv bol plán ísť mimo diaľnic, ale po nejakom čase nás to prešlo. Tie cesty boli nudné, samá dedina a rovinka. Za Benátkami sme vybehli na diaľnicu a rúbali smerom na Padovu, odtiaľ na Vicenzu a pri Verone sme zamierili na sever na Bosco Chiesanuova, kde začína off cesta Translessinia.
#1 TransLessinia – pitoreskná offroad cesta
Obával som sa, že v akom stave bude po zime. Keď sme dorazili na miesto, kde sa cesta zmenila na šotolinku a moto treba nataviť podvozok a vypnúť ABS som videl, že je všetko ok. Prechádzali sme okolo zvláštneho kráteru, ktorý bol oplotený kvôli ovciam a turistom.
Chlapci si cestu užívali. Hyri sa predviedol ako dobrý offroad jazdec a užívali sme si každý výhľad. Cesta sa krútila v úctyhodnej nadmorskej výške, bola lemovaná trávnatými kopcami. Nikde žiadny turista, nikde naozaj nikto. Zabehli sme smerom k vysielaču, kde sme zastihli na krátku dobu výhľad na Alpy, ktorý sa ale razom zastrel mrakmi. Zalietal som si tu s dronom.
#2 Passo delle Fittanze della Sega
Pokračovali sme smerom k jazeru Lago di Garda ďaľej po Translessinií na asfalt sme vyliezli pri Passo delle Fittanze della Sega, kde je pomník a jeden aj na kopci hore.
Našli sme nádherné agroturistické centrum s ubytkom na dedine. Ale žiaľ nemali voľné dve izby len jednu, tak sme pokračovali ďalej.
Nakoniec nás booking a cesta doviala do Affi na ulici Monte Baldo B&B Le Murette s bazénom a milou recepčnou, ktorá nám objednala pizzu s dovozom. Mimochodom za cenu, ktorá bola nižšia ako v Bratislave. S Riškom sme zbehli do supermarketu kúpiť nejaké pivá a niečo na zobnutie a raňajky.
Dnes sme už nestihli Santuario Madonna della Corona, tak sme si ho nechali na zajtra pred Lago di Garda.
10.5. Affi – Santuaro Madonna della Corona – Lago di Garda – Fiziderhof
Spali sme na izbe všetci štyria, tak ráno bolo logisticky náročnejšie s jednou kúpeľňou. Zase sme čakali na niekoho ;o) Nakoniec sme vyrazili smerom k Santuario Madonna della Corona. Zaparkovali sme hore pri rampe a zastávke autobusu a zbehli schodmi dole. Kostol je veľkolepý. Vtesaný v skale. Vo vnútri je na ľavej strane plátno v ktorom bol zahalený Ježiš Kristus po ukrižovaní. Viem o ďalších troch tiež pravých.
Hore na parkovisko k motorkám vzhľadom na úsporu času sme využili autobus, ktorý nás vyhodil pri rampe a mohli sme pokračovať po krásnej ceste dole ku kompe cez jazero Garda.
Lago di Garda
Pokračovali sme do mesta Torri popri jazere Lago Di Garda. Kompa nám žiaľ ušla pred nosom. Tak sme motorky odstavili pred rampou na kompu a kúpili lístky. Čas sme využili na osvieženie v pizzerii pred kompou.
Po západnej strane jazera sme pokračovali smerom na sever po jeho brehu. Hory na východnej strane jazera sú monumentálne. Od jazera sa týčia do obrovských výšin. Je to krásny pohľad. Smerom na sever sa však znižujú. Cesta prekrajuje krajinu, prechádza tunelmi. Naľavo je známa cesta, kde sa nakrúcal James Bond – Strada della Fora. Sprvoti sme vstup na ňu obišli a museli sme sa vrátiť, aby sme zistili, že je zavretá. Pokúsili sme sa na ňu teda dostať z druhej strany, ale neboli sme úspešní. Bol som dosť nasrdený. Ale ako vždy vravím o dôvod viac sa vrátiť znova.
Šli sme teda ďalej na sever cez Trento, Bolzano a smerom na Ortisei, kde sa natáčal Fantozzi.
Naser svojho pumpára
Na jednej pumpe Riško zastavil pred umývarkou, ktorá bola v rekonštrukcií a bola zahataná dvoma betónovými zátarasami, medzi ktoré sa ale Riškova Káťa zmestila. Stála tam ešte jedna, tak mu to neprišlo, ako niečo čo by malo niekomu vadiť. Ale vadilo. Prišiel pumpár a začal na neho kričať, že je to zakázané, že je to stavenisko a nech ide preč. Riško mu po anglicky povedal, že dofajčí a ide. Pumpár mal v ruke hadicu s vodou a polieval hranty. Zrazu postriekal Riška vodou. Riško na neho zvreskol, že ešte raz, tak ho tou hadicou vyšľahá. Potom si svorne začali nadávať. Riško po anglicky a pumpár po taliansky. Tak som cez interkom Riška inštruoval a poradil mu pár šťavnatých nadávok po taliansky.
Po tomto incidente som vyhlásil novú súťaž: Naser svojho pumpára.
Chvíľu sme ešte diskutovali cez interkom a zhodli sme sa, že v Taliansku maju pumpári rovnaké kvalitné vzdelanie a pôjde asi o rovnakú školu.
Fiziderhof a polárna žiara
sme dorazili do penziónu Fiziderhof na nádhernom mieste medzi pastvinami, kravičkami. Pani domáca nás ubytovala, vravelo sa tu už viac po nemecky ako taliansky. Pani sa nás pýtala čo si prajeme na večeru, či nám stačí paradajková omáčka s corallini s parmezánom. Urobili sme dobre, že sme súhlasili. Veľmi sme si pochutili – paradajková omáčka ako má byť, cestovinu al dente a parmazan ako sneh. Všetko zmizlo bez stopy. Mali sme krásny apartmán s výhľadom na kopce v diaľke na ktorých bola večer vidieť fialová auróra, ktorej bol na druhý deň plný Instagram.
11.5. Multipass Talianské passy
Paní nám ráno urobila raňajky na apartmáne, pobalili sme sa. Ja som vybehol ešte natočiť pár záberov nad chatou, lebo sme na niekoho čakali. Veľmi pekné prostredie. Z Fiziderhofu sme sa vybrali priamo na Gardena pass.
Incident
Pri hoteli Hofer Group v Santa Cristina Valgardena opravovali cestu. Bol prejazdný len jeden jazdný pruh. Šiel som prvý, zastal som, vedľa mňa Raptor a zrazu som pocitil šupu zo zadu. Hyri neskoro zareagoval a skoro do nás napálil. V poslednej chvíli strhol riadenie a svojím hliníkovým kufrom mi odtrhol celu ľavú brašňu. Našťastie sa nikomu nič nestalo. Hyri mal pokrivený kufor a ja odtrhnuté pútka na taške. V hoteli bol obchod so suvenírmi, tak sme si tam požičali kladivo a Riško vyklepal Hyriho kufor z vnútra.
#3 Gardena Pass
Keď sme sa pohli, držali sme sa vľavo smerom na Gardena Pass, kde sme zabehli, aby sme ho videli. Prekvapovalo ma, že tu boli v tom chladnejšom počasí cyklisti. Na slniečku sa ešte dalo vydržať, ale v momente keď sme vošli do chládku, tak bolo cítiť, že sme v úctyhodnej nadmorskej výške a je len začiatok mája. Motorkárov tu bolo dosť. Reštaurácia na sedle bolo poloprázdna. Pofotili sme sa a šli smerom späť.
#4 Sella Pass
S Gardenou za chrbtom sme sa teraz naopak držali vpravo smerom na Sella Pass. Ja som v talianskych Dolomitoch na motorke ešte nebol. Veľmi som si cestu užíval. Vzhľadom na skorý termín, bordel po posypoch po zime na ceste a fakt, že som mal staršie gumy, ma držal trocha späť a jazdil s väčším rešpektom ako inokedy. Na Selle sme zastavili pred hotelom s veľkým parkoviskom. Nikto tu nebol, čo sa mi veľmi páčilo. Cesta miestami viedla v snehu vyfrézovanom koridore a stretávali sme dosť motorkárov. Tu to niekde Riško prepískol a neskôr mu prišla pokuta. Cestou sme míňali
#5 Passo Pordoi
#6 Giau Pass
Pred passom Giau je pred takou rovinkou príjemná reštaurácia Al Crot, pred ktoru bola policajtka a policajt, ktorý zastavovali hlavne motorkárov. Zastavili sme teda na kávičku na terase. Slniečko svietilo a vysvetľoval som chalanom, že v Taliansku Slováci nesmú hovoriť „áno“, lebo každý Talian zbystrí, keďže ide o Anus. Teda apeloval som aby používali Sí, alebo naše hej. Celkom sa im to darilo, bol som na nich pyšný.
Cascata Acquatona / Katinaloch
Zastavili sme sa pri vodopádoch Cascata Acquatona / Katinaloch, nad ktorými je most, z ktorého sa pozeráš dole na vodopád.
Cortina D`Ampezzo, talianské passy
Po Passe Giau sa s nami talianské passy rozlúčili v mestečku Cortina D`Ampezzo, odkiaľ došla zase pokuta Hyrimu. ;o( Veľmi pekné turistické mestečko a verím, že v zime je totálne preplnené.
#7 Panoramatica Delle Vette
Smerovali sme smerom domov a po ceste bola malá zachádzka smerom na horskú cestu Panoramatica Delle Vette. Google a neskôr aj tabule hlásili, že je neprejazdná. Myslím, že zákaz tam vyslovene nebol a tak sme sa rozhodli ísť čo najvyššie. Cesta je veľmi pekná, po celý nami prejdený úsek bola asfaltová a ponúkala naozaj kolosálne výhľady. Za jednou zákrutou nám Raptor, ktorý šiel ako prvý hlásil koniec, že je tam závej. Tak sme zastali, pofotili sa a ja som zalietal zdrojom.
Raptor s Hyrim sa boli najesť a my s Riškom sme sa stavili v potravinách na nákup na večer. Ubytko sme hľadali pri meste Tolmezzo a na ďalší deň sme chceli prejsť cez Plöckenpass. Nakoniec sme našli jednu zašitú chatu kúsok od Plöckenpass. Nevedeli sme sa nikomu dovolať a na chate nikto nebol. Ako sme sa vracali smerom do Tolmezza, po ceste sme našli hotel Galles. Večer sme sa najedli na izbe a Riško vymyslel perfektné chladenie na piva. neviem prečo mi moc nechutilo…
12.5. Tolmezzo – Bratislava
Ráno som zbehol ešte do mesta Tolmezzo do EuroSparu nakúpiť domov cestoviny. Domov sme teda nešli cez Plöckenpass, lebo nám domáci v hoteli povedal, že je zatvorený kvôli zosuvom. Domov sme šli po Judenburg po ceste prvej triedy a potom po S26 smerom na Simmering a domov okolo Neusiedlerského jazera.
