Padlo rýchle rozhodnutie, že vybehneme do Rumunska čo-to pojazdiť. Rumunsko je zaostalejšia krajina, s nádhernou prírodou a milými ľuďmi. Už dávno to nieje tá krajina, ktorú každý vnímal ako niečo čomu sa treba vyhnúť na ceste do Bulharska, za minulého režimu.
Odchod bol stanovený na stredu ráno o 6.00, v záujme prejsť čo najskôr to nudné Madarsko a raddšej sa v Baile Felix močiť do večera v termálnom bazéne. Prišiel Miloš (Kawasaki Versys 1000), Rišo (Kawasaki Versys 1000), Ivan (Yamaha Warior 1700), Marcel (Ducati Diavell), Maroš (Suzuki Intruder M800) a Mišo (Harley Road King Classic) a ja na mojej GS. Za hranicami sme si klasicky kúpili diaľničnú známku a vyrazili smer Budapešť. Za Budapešťou po na M5 a pri obci Újhartyán zase zatočili na Szolnok a odtial do mesta Oradea v Rumunsku. Kúsok za Oradeou je kúpeľné mesto Baile Felix. Oradea je mesto s cca 200 tisícovou populáciou. Chodia tu električky, presne také, ako u nás. Budovy sú nezateplené a také ošarpané. Celkovo Veľký Varadín, ako sa volá po slovensky, pôsobí tak nejak špinavo.
Baile Felix
Naopak Baile Felix je celkom čisté kúpeľné mestečko. Je vidieť že svoje roky slávy má už dávno za sebou, ale ľudia sem chodia stále radi. O tom sme sa presvedčili, keď som na istotu všetkých viedol do penziónu Noblesse, ktorý bol obsadený. Dobre som poznal tento penzión, už par krát sme tu prespali a vedel som, že je tam super domáca kuchyňa. Tak som chalanov nechal čakať a povedal som, že niečo vybavím. Vybehol som na hlavnú cestu a pokračoval smerom hore. Asi o 500 m bol na ľavej strane ďalší penzión s názvom Vila Etikette. Varili tu a mali aj voľno. Zavolal a vysvetlil som im, kde ma nájdu. Ubytovanie to bolo naozaj skvelé a medzičas aj s časovým posunom perfektný. Príjazd bol o 14.30. Do večera sme boli v termálnom kúpalisku, kde mali super pivo. Večer strávený klasicky na penzióne Villa Etikette, kde nám aj navarili.
Pozor na časový posun!
469 km, veľa piva a termál.
29.07.2017 Turda Salina / Rumunsko
Na druhý deň sme pokračovali smerom na Cluj, Ďaľšie veľko mesto. Celá cesta viedla popri rieke na ktorej boli priehrady nad úrovňou cesty, niečo ako naše Gabčíkovo, ale o dosť menšie. Zaujímavé je mesto Huedin so svojimi cigánskymi palácmi. Dočítal som sa, že si ich stavia klan Gáborovcov, ktorý sa živí klampiarčinou. No nádherný gýč, len čo je pravda.
Pred mestom Cluj sme sa napojili na diaľnicu A3, ktorá tvori z časti je obchvat tohoto mesta a prešli 36 km z 256 km dlhej diaľničnej siete Rumunska.
Salina Turda – Rumunsko
Do Saliny Turdy bol príjazd okolo obeda.V areáli je veľa bufetov, takže s obedom problém nebol. Od lángošov, cez klobásky, sarmale a mittei tu bolo všetko a hlavne čerstvé pripravené pred našimi očami. Soľnú jaskyňu v ktorej sa za Francza Josefa ťažila soľ pre celý svet, som už videl. Napriek tomu som bol rád, že som si ju mohol pozrieť znova. Obrovská sieť soľných baní pôsobí impozante. Súčasťou prehliadky je aj múzeum ťažby v týchto jaskyniach. Človek sa tu cíti taký malinký. Je vidieť zvonovitý tvar, ktorý vznikol systémom ťažby. Na dne najnižšej bane je voda a dá sa tu počlnkovať. Umiestnenie svetiel a ich tvar je jedinečné, typický pre tieto bane. Z hornej časti vrchnej bane do najspodnejšej je to 13 poschodí. Po obvode je na drevených trámoch v najvyššej časti urobená lávka. V najväčšej bani je ruské kolo a bowling.
Zo Salini sme smerovali pod Transalpinu. Ivan s Mišom si zafixovali že ideme do Sibiou, ale mal som na mysli smer na Sibiou. Čakali sme ich dosť dlho, ale Ivan sa hnal za medailou a Mišo mu nevedel ukázať že sa má vrátiť. Poslali som im súradnice penzionu na dnešnú noc s vedomým že Mišo ma navigáciu, sme šli hľadať Marcela s Marošom, ktorý šli napred. V dedinke Sugag našli hned na ceste ubytovanie. Ako sa blížil Sugag, stala sa ešte jedna vec, Rišo bol od tohoto momentu iný človek. Požičal som mu GS na pár serpertín ;o)
Highlights z dnešného dňa:
- Videl som tri kone na valníku. Valník šiel oproti a ponad kabínu na mňa pozerali tri kone.
- Biologický poplach v Saline Turde
- Izba číslo 9 a Marcelov záchvat z Rajca
- Zmizlo enormné množstvo horáliek
30.6.2017 Transalpina – Rumunsko
Ráno nás zobudil nádherný deň so sviežim horským vzduchom. Domáca pani nám urobila raňajky. Mišo s Ivanom šli natankovať, pomaly nás dobiehali. Tento krát som vedel, kde treba zatočiť, a neminúť Transalpinku. Minulý rok tonevyšlo a zachádzka bola až čé zbytočných kilometrov. Nebola to zlá cesta, ale na Transalpinu nemá. Transalpina je horský prechod, ktorý miestami prechádza po hrebeni vo výške 2000 m n/m. Dôležité je vystihnúť dobré počasie, na čo sme my mali šťastie. Na rozcestí pri bufete, kde bola naozaj pekná bufetárka, sme počkali Miša s Ivanom a rúbali ďalej na Transalpinku.
Transalpina
Marcel sa v Novaci odpojil a nasmeroval si to smerom domov. V Bengeşti odbiť povinné tankovanie a ďalej po 67čke na Ramnicu Valcea a údolím rieky Olt popri mnohých priehradách smerom na sever do mesta Cârțișoara. Tu som mal tip na ubytovanie. Casa Duse je skryté v dedine, nie je to na hlavnej ceste. Ubytovanie má peknú terasu, sú tu domčeky aj izby v penzióne. Tentokrát vyhrala voľba – penzion. Podelili sme sa po izbách a Miloš našiel na izbe na koberci exrement od psa. Najprv som si myslel, že si robí srandu, ale potom som videl, že je vážny ;o) Domáca sa ospravedlnila za svojho čaučaua:.
1.7.2017 Fagaraš
Fagaraš už na nás čakal. Ráno dokonalá azúrová obloha, nevedel som sa dočkať klopenia motorky na nekonečných zákrutách. Túto cestu dal v 70-tych rokoch postaviť narušený rumunský diktátor Ceaușescu. Cestu sa preto prezýva ako „Ceaușescuova pochabosť“. Pri stavbe umrelo viac ako 40 ľudí a minulo sa cez 6000 ton dynamitu – no Rumunsko ;o) Na trase sa nachádza najdlhší tunel v Rumunsku. Cestu však na zimu zatvárajú a na jar je znova spojazdnená, keď sa roztopí sneh. Preto si treba dopredu zistiť, či je otvorená. Bol som tam viac krát a vždy bol na vrchole sneh. Dohodli sme sa, že sa hore počkáme, lebo každý si fotil v každej zákrute výhľady. Na vrchole je pleso a tesne pred tunelom treba zahnúť doľava.
Spustili sme sa do tunela spravili ešte pár záberov. Potom nasledovala bohapustá naháňačka až ku kolosálnemu priehradnému múru, pod ktorým sa ráno prebudili Jeremy Clarksson, Richard Hammond a James May, keď nakrúcali Rumunský špecial TopGear-u. Na priehrade bolo už celkom teplo a dosť ľudí.
Pokračovali sme preto dalej pod hrad Poenari, ktorý je ten pravý Drakulov hrad. Áno Rumunsko má viac Drakulových hradov. Bol som pod ním už asi 5 krát, ale ani raz som sa neodvážil v komplet výstroji výšliapať tých 300 schodov. Takže všetky fotky mám len z reštaurácie pod ním ;o) Tu sa poniektorí najedli. Mišo s Ivanom chceli ostať v Rumunsku dlhšie, rozlúčenie bolo rýchle a zbytok, teda ja Miloško, Maroško a Riško vyrazil smerom domov. Kúsok za Poenari v obci Corbeni mi odletel z držiaku môj nový telefón. Padol vedľa krku smerom pod zadné koleso, cítil som, že som ho aj prešiel. Používam ho ako prehrávač hudby a samozrejme aj ako navigáciu. Preto som okamžite zastavil, otočil sa a pomaly som ho hľadal. Samozrejme som ho nenašiel hneď. Prešla asi pol hodina. Chalani mi zdrhli.
Stratený mobil
Celý čas som šiel ako prvý a viedol ich, ale samozrejme teraz boli všetci predo mnou. Nemohol som im zavolať. Domov by som trafil, Rumunsko mám pobehane, ale istota je istota. Asi po 40-tich minutách chodenia pozdĺž krajníc som konečne našiel môj Xiaomi. Neveril som vlastným očiam. Bol len jemne prasknutý displej. Hold, masívny telefón. Spolubrázdičov som našiel na pumpe, čudovali sa kde som. Cez Ramnicu Valcea sme prešli na Sibiou a po diaľnici až k Deve a za ňou sme hľadali ubytovanie. Chlapci sa rozhodli, že vyradíme návštevy hradov, preto Hrad Mateja Corvína v Hunedoáre stačil. len ako objekt pre pár fotiek z parkoviska Ja som ho videl dôkladne zvnútra minulý rok. V obci Julita som poznal ubytko pri malej riečke s bazénom. Tak sme sa ubytovali, domáci nám navaril a nosil pivá – Rumunsko.
Raňajky boli pekné komerčné v McDonalds v Arade. Aj také môže byť Rumunsko! Arad je veľké mesto s historickými budovami.
Zbytok bola už len dialnica po rovine. Madarské pusty, Budapešť Gyor a Bratislava. Ako sme doma zaparkovali pustil sa dážd. Proste dobre načasované. Domov sme prišli naobed. Ivan s Mišom večer ;o)